Táto brožúrka je súčasťou KN 48/2011.
Na otázky redaktorky KN v nej odpovedá odborníčka na neverbálnu komunikáciu Oľga Škvareninová.
Prvá otázka je jednoduchá:
-Platia pravidlá etikety aj pri vstupe do kostola?-
Aj odpoveď je jednoduchá:
„Človek, ktorý vchádza do kostola a chce sa zúčastniť na slávení svätej omše,
by mal byť čisto, vkusne a aj trochu sviatočne oblečený.
Možno niekto namietne, že vo svojom voľnom čase sa môže obliecť, ako chce.
No nie je účasť na svätej omši slávnostným a radostným trávením voľného času? Nie je to svetlý bod všedného života?
Tomu by potom malo zodpovedať aj oblečenie.“
Už si presne nepamätám, kedy do môjho života vstúpili rifle, ako dieťa som ich ešte nenosila (vtedy ešte neboli také bežné), ale keď som ich začala nosiť (a na tie moje prvé som si vystála šóru v Tuzexe), :) stali sa mojim najobľúbenejším oblečením.
Mala som všetky druhy riflového oblečenia: nohavice, sukne, košeľu, bundu, kabát.
Chodila som v nich všade, teda okrem mimoriadnych príležitostí
(svadby, pohreby...), a okrem nedeľnej svätej omše.
V nedeľu sa u nás doma obliekalo do kostola vždy sviatočné (kostolné) oblečenie.
A tak mi to aj zostalo. Tak som to aj doteraz robila.
V nedeľu do kostola sviatočne a cez týždeň, v čom príde. Aj v rifliach.
Píšem robila. Lebo po prečítaní tejto brožúrky som začala prehodnocovať
svoj postoj k sv. omši aj cez svoje oblečenie.
Ak si teraz niekto povie, že svätá omša nie je o oblečení, tak s tým súhlasím.
Nie je.
Ale súhlasím aj s tým, že sa patrí na ňu primerane obliecť.
A som rada, že mi to práve teraz niekto povedal.
Naozaj, človek sa učí celý život, aby nakoniec odišiel z neho nepoučený. :)
Alebo aspoň v niečom sa nechá poučiť?
- Aktuálne dianie [2]