Poďakovanie za básnika

(Milan Rúfus 10.12.1928 – 11.1.2009)

Je toho veľa, za čo ďakujem.
Za každú krásu, čo ma zláka.
Ale aj za dar básnika.
Hovorím teraz, Pane, vďaka.
 
Bol darom, vlastne darom je,
čo dostali sme zhora.
Tak jednoducho, vo veršoch,
hovorí múdre slová.
 
O svete, láske, o Tebe,
o svojom vlastnom bytí.
O mrežovníku, o chlebe,
o skrytých túžbach detí.
 
Básnik.
Taký jediný.
Pokorný správca slova.
Tak za neho Ti ďakujem.
Ešte raz, Pane. Znova.
 

P.S.
Po čase som ju zase otvorila.
Poslednú zbierku básní Milana Rúfusa „Ako stopy v snehu“.
Poslednú?
Verím, že v nebi ďalej píše básne.
A dúfam, že raz tam,
si všetky pekne prečítam. :-)