10. február 2012 - 6:02 poslal Margita Žiaková [1] Príspevok na BLOGU
Štrbinou v ľade,
vždy potok svoje túžby žblnká.
Hovorí o nich svetu.
Kto si to všíma?
Kto sa nájde?
Na chvíľku zastať,
vypočuť. Máličko.
Aspoň jednu vetu.
Potok a človek.
Sú si ako bratia.
Pokojní, tichí, občas plní hnevu.
No pod ľadom sa obom
sily tratia.
Zatíchne žblnkot.
Aj človek stíchne.
Keď nenájde si nikto cestu k nemu.
- Aktuálne dianie [2]