Nikdy plne nepochopíme akúsi "rovnováhu", ktorú Boh udržiava medzi rešpektovaním slobodnej vôle všetkých ľudí a medzi jeho pôsobením vo svete.
Ako možno vnímať vyslyšanie alebo nevyslyšanie modlitieb? V jednoduchosti tak, že keď Boha za niečo prosíme a zároveň má povedľa toho určitý svoj plán, uprednostní našu prosbu, ak je dobrá a v náš prospech, prípadne v prospech druhých. Ak sa má Boh rozhodnúť medzi svojim plánom a našou zlou prosbou, i keď nám sa môže javiť ako dobrá, vtedy Boh uprednostní svoj plán.
Ďalším faktorom je čas, čo znamená, že Boh veľa krát vyslyší našu prosbu, ale nie hneď. Boh vidí náš život v celku, vidí aj roky dopredu, preto dáva to o čo sme prosili mnoho krát vtedy, keď je na to správny čas. Boh vidí aj do nášho vnútra a vďaka svojej prozreteľnosti vie, že určité ťažkosti s nevypočutím našej prosby sú v náš prospech. Ak to s pokorou prijmeme, budeme mať možnosť vidieť, že Boh nám dá časom oveľa viac a vynahradí aj to čo sa nám javilo z jeho strany ako krivda.
Tak ako ani dobrí rodičia nedávajú deťom všetko o čo prosia alebo im to nedávajú hneď, podobne koná aj Boh. Dobrý rodič však chce vypočuť prosbu dieťaťa, pokiaľ je na jeho osoh a osoh druhých.
Nemáme prečo vyčítať Bohu, keď nevyslyší našu prosbu alebo keď nám niečo v živote vezme. Všetko patrí jedine Bohu a všetko je dar, ktorý sme si ničím nezaslúžili. V skutočnosti ani dieťa, ktoré sa počne nepatrí rodičom. Oni len dostali možnosť podieľať sa na formovaní a starostlivosti o úžasné Božie stvorenie. Treba vedieť prijať a pochopiť, že to čo nám Boh odoprie je tiež Božia milosť. V prípade matky a dieťaťa, ktoré jej zomrie, to môže byť milosť pre matku i pre dieťa. Pretože aj kríž je milosť. Pokiaľ chápeme, že cieľom je nebo.
Foto: http://www.flickr.com/photos/27888006@N05
- Ľudia [2]