Lk 7, 36-43

- Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu
a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým
olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám,
začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi,
bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu:
„Keby tento bol prorokom, vedel by,
kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“
Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“
On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“
„Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov.
Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom.
Ktorý z nich ho bude mať radšej?“
Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“
On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ - (Lk 7, 36-43 z evanjelia na dnešný deň)

Ježiš kladie Šimonovi jednoduchú otázku, pre farizeja až príliš jednoduchú.
A suverén Šimon, ktorý si už urobil o Ježišovi mienku,
zrazu odpovedá opatrne. „Myslím, že...“
Ak nám je farizej Šimon nesympatický, pre svoju suverenitu,
s akou hodnotí Ježiša, v niečom nám môže byť príkladom.
Myslí.
A keď človek myslí,
a až potom hovorí,
príde aj k dobrým záverom.