Stopäťdesiatročné jubileum otca národa – Andreja Hlinku

Ahojte, tento rok, ako asi viete, oslávime jubileum narodenia kňaza a politika msgr. Andreja Hlinku. Pre začiatok zanariekam – nepodarilo sa mi ešte prelúskať krásny Hlinkov životopis od Karla Sidora a Františka Vnuka, vydaný pred šiestimi rokmi. Nemôžem vám teda, žiaľ, sprostredkovať životopisné informácie. Myslím si však, že je Hlinka aj tak dosť známy.☺
Jedna z najznámejších epizód z Hlinkovho života je tá o príchode „pražských vladárov“ a Milana Hodžu na Pribinove oslavy v Nitre v r. 1933. Pôvodne mali na tribúne rečniť len oni, Hlinku tam nepustili. Zišlo sa tam množstvo ľudí -- väčšinou voličov HSĽS -- s odznakmi na odeve, čím sa hlásili k slovenskému národovectvu a za autonómiu Slovenska. Hlinku niesli k tribúne na pleciach a Hodža, keď to zazrel, volal ho predsa len na tribúnu. „Tak sa stalo, že slávnostní rečníci, ktorí sem boli vyslaní, aby tlmočili prejav oddanosti československej národnej jednote, zostali „na holičkách“ ako sa hovorí a k slovu mohol ich pripustiť iba Andrej Hlinka, ktorému predtým sami nechceli dovoliť, aby hovoril.“ (Jozef Tiso).
Okrem iného vtedy Hlinka riekol:
„Slovenský národe, korím sa ti, som tvoj, sľubujem ti vernosť a ty mi sľúbiš za to poriadok. Poriadok, aký všetci chceme.“
Pri desiatom výročí týchto udalostí a tisícdeväťdesiatom výročí príchodu Cyrila a Metoda prezident Dr. Jozef Tiso na námestí v Nitre tieto Hlinkove slová pred obrovským zhromaždením opakoval. Pripomenul tiež, čo sa vtedy pred desiatimi rokmi odohralo, a hovoril aj to, že Hlinka „skonkretizoval slovenské odveké túžby do presnej politickej vôle slovenského národa.“
Zopár dní predtým povedal na piate výročie Hlinkovej smrti o hesle „Za Boha – za národ“ toto:
„(...) Zostáva to historickou pravdou, že Hlinka bol ten, kto túto, pre slovenský národ spasiteľnú myšlienku volil si za životný cieľ, ktorému žil a v službách ktorého v hrdinskej samožertve i život svoj položil.“
Čo s tým, keď je niekomu Hlinka ako človek nesympatický?
„Ďaleko je odo mňa, aby som pestoval osobný kult Hlinkov. Nerobil som to za jeho života, tým menej cítim takýto sklon v svojej povahe teraz,“ vravel vtedy Hlinkov nástupca vo vedení strany Tiso. No „teraz, po jeho odchode, nemôžem sa stať menej oddaným pestúnom idey Hlinkovej len preto, že idea tá pre totožnosť s Hlinkom je niekomu nesympatická.“ Totiž „od služby národu svojmu neodpudí opravdivého rodoľuba žiaden vedľajší prízvuk alebo postranná príchuť.“
Hlinka „žije vo svojej idey, (...) ba stáva sa dokonalejším stvárňovateľom idey, než bol kedysi za živa.“
(Tiso, J.: c. d., str. 594 -595)
Svoj prvý prejav predniesol prvý slovenský prezident v Ružomberku, meste s Hlinkovým mauzóleom.
Na záver len zostáva dodať slová básničky Janka Silana s názvom Elégie za Andrejom Hlinkom:
„Stokrásna scéna žiarivá!
Starý náš, Ty si tu a kráčaš na slovenské stráne
a žehnáš ich jak za živa?...“

Použitá literatúra:
Tiso, J.: Prejavy a články (1939-1944). Vydal M. Fabricius, Bratislava 2007
Sidor, K. a Vnuk, F.: Andrej Hlinka. Bratislava 2008
Silan, J. a kol.: Katolícka moderna – spomienka na anjela. Vyd. D. Hevier, Bratislava 1994