Film je založený na skutočnej udalosti o britských bežcoch, súťažiacich na letných olympijských hrách v Paríži. Je to viac než len obyčajný športový film. Chariots of Fire analyzuje veľmi odlišné dôvody dvoch mužov, ktorí venovali veľkú časť svojho života trénovaniu na Olympijské hry. Obaja sa venovali behaniu, v časoch, keď šport ešte nebol taký komercializovaný ako dnes. Síce aj vtedy tu bola prítomná sláva a osobná satisfakcia za vynaložené úsilie, ale v skutočnosti to boli nepodstatné veci na rozdiel od tých, ktoré viedli niektorých k dosahovaniu vrcholných výkonov.
Harold Abrahams je anglický Žid, ktorý sa cez svoju ctižiadostivosť prepracúva k vysokým atletickým výkonom. Popri ňom je tu uznávaný bežec Eric Liddell – zbožný škótsky misionár behajúci a dosahujúci víťazstvá, aby tak mohol oslavovať Boha.
V roku 1919 Abrahams nastupuje na Cambridge University. Pokúša sa uspieť v školských športových súťažiach a prepracovať sa až na profesionálnu úroveň. Liddell vidí v behaní cestu ako oslavovať Boha ešte pred svojim odchodom na misie do Číny.
Abrahams ťažko prijíma porážky od Liddella. Po čase stretáva Sama Mussabiniho, profesionálneho trénera, ktorý mu pomáha zlepšovať jeho kondíciu. Keď má záujem reprezentovať školu na vrcholových súťažiach, stretáva sa s odmietavým prístupom zástupcov univerzity, v čom hrá rolu aj jeho židovský pôvod.
Príbeh je prepletený viacerými životnými udalosťami jednotlivých aktérov, predchádzajúcimi vyvrcholeniu na olympijských hrách.
V závere filmu má Liddell zastupovať na olympiáde Anglicko v behu na 100 metrov, ktorý sa má bežať v nedeľu. To však považuje za porušenie Božieho prikázania o svätení siedmeho dňa. Tu sa ukazuje jeho vernosť Bohu a jeho zásadovosť. Niektorí sú pobúrení, iní prekvapení, píšu o tom noviny. Svojim postojom docieli až to, že ho preložia na iný závod na iný deň a to beh na 400 metrov, v ktorom zvíťazí a získa zlato. Po dosiahnutí tohto úspechu odchádza, aby sa stal misionárom v Číne.
Film bol nominovaný na 7 cien Academy Awards, z toho získal napokon štyri.
Negatívom filmu je možno trochu monotónnejší dej. Popri tom by som ešte filmu vytkol jednu scénu, kde sa Abrahams zoznámi s istou herečkou, ktorá sa spočiatku voči nemu správa dosť slizko, pričom je navyše oblečená v šatách s poriadnym výstrihom.
Réžia: Hugh Hudson.
Atmosféru filmu dotvára príjemná hudba, ktorej autorom je Vangelis.
Tento film v ponuke napr. tu [2].
/Recenzia patrí do série článkov Kvalitný film./ [3]
- Kultúra [4]