V poslednej dobe sa ma často niektorí ľudia (ba aj kňazi) pýtali na používanie biretu. Prekvapila ma veľká medzera v informovanosti o tejto súčasti liturgického odevu, preto som sa rozhodol o tom napísať, i keď som presvedčený, že sú mnohé iné dôležitešie témy.
Krátky exkurz do histórie
Prvé zmienky o pokrývke hlavy, ktoré korešpondujú s biretom, sú okolo 10. stor. Vtedy sa volal pileus, alebo tiež infula. Následne v 13. storočí sa už volá biret a podobal sa skôr dnešnému pileolu (solideu). Už vtedy existoval strapec, alebo malý brmbolec na uchopenie. Neskôr sa biret zväčšoval a pribudli rohy (tri na obyčajnom a štyri na doktorskom) a zmenil sa materiál (biret sa začal vystužovať kartónom), čím sa dostal takmer do dnešnej podoby (15. stor.). V čase pred reformou Druhého vatikánskeho koncilu bol biret povinnou súčasťou liturgického odevu. V krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska na základe privilégia bolo možné biret používať aj bez chórového odevu, keď klerik prichádzal v reverende celebrovať.
Súčasnosť
Krátko pred reformou Druhého vatikánskeho koncilu sa zrušila povinnosť používať biret a stal sa tak fakultatívnym (každý sa mohol rozhodnúť individuálne, či použije biret, alebo nie). Táto legislatíva platí dodnes. Vynikajúco tu vidno ducha reformy — vyžaduje sa iba to, čo je nevyhnutné na slávenie liturgie a ostatné sa posúva na individuálne rozhodnutie. Tu býva prameň niektorých nedorozumení a nesprávnych postojov, že niektorí by chceli diktovať všetkým aby biret používali a iní ho priam zakazujú. Oba postoje sú extrémne a nezodpovedajú duchu liturgickej reformy. Ide o autonómne rohodnutie jednotlivca, podobné iným, napr. či si vezme hodinky alebo nie, aký zvolí účes a podobne.
Hoci je biret primárne súčasťou chórového odevu, možno ho používať aj pri svätej omši, vysluhovaní sviatostí a svätenín a pri pobožnostiach.
Používanie
Strana chýbajúcej lopatky sa nosí naľavo, k ušiam a čelu smerujú rohy biretu, nikdy nie strany. Chytá sa medzi ukazovák, prostredník a palec, alebo medzi prostredník, prstenník a palec pravej ruky za pravú lopatku (nie prednú, ako klubúk). Palcom sa podoprie dolný okraj biretu, alebo sa priloží zboku. Pokiaľ je biret pri sedení sňatý, kladie sa na pravé koleno. Pokiaľ je biret sňatý pri státí alebo kľačaní a treba ho držať, drží sa medzi palcami a ukazovákmi oboch rúk pred hruďou. Biret sa nepoužíva pri teoforických procesiách (tie, kde sa nesie Najsv. Sviatosť), ani pri procesiách s relikviou sv. Kríža (výnimkou môže byť, ak je zima, alebo silný dážď a biret sa použije na ochranu zdravia). Pri procesiách s inými relikviami sa môže používať.
Formy
Farba a prevedenie biretu sa líši podľa úradu alebo služby či titulu nositeľa, nie podľa liturgickej farby alebo slávnosti.
Základným prevedením je čierny biret s tromi lopatkami a čiernym brmbolcom.
Niekde nižší klerici, lektori, akolyti, subdiakoni, seminaristi a miništranti používajú biret bez brmbolca, alebo len s krátkou šnúročkou, ako je na solideu, alebo kardinálskom birete.
Doktorský biret má štyri lopatky. Kanonici tiež nosia čierny biret, pokiaľ nie sú vyznačení nejakým titulom alebo úradom (aj biskup môže byť zároveň kanonikom, napr. v Prahe).
Biskup nosí hodvábny fialový biret s troma lopatkami.
Ostatné úrady a hodnosti sa riadia normami uvedenými v Caeremoniale Episcoporum, n. 1199-1210 a tiež osobitnou inštrukciou, ktorú vydala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Materiál biretu
Pre podšívku nie je stanovený materiál ani farba, v minulosti sa podšívky robili zámerne čo najrozmanitejšie, aby sa dali birety jednotlivých účastníkov ľahko rozoznať (keď ich ceremoniár vyzbieral a potom zas rozdával kňazovi, diakonovi a subdiakonovi).
Na brmbolec sa používala niekedy vlna, častejšie hodváb, dnes najčastejšie viskózový hodváb.
Bežným základným materiálom celého biretu je vlna a ľan, alebo kombinácia týchto dvoch materiálov. Pre vyššie dignity sa používa hodváb, alebo hodváb v úprave moiré (ripsová väzba valcovaná, čo na svetle vytvára dojem meniacich sa očiek). Túto úpravu však nepoužívajú slobodne všetci, čierne moiré používajú doktori (na birete pre liturgiu), fialové moiré používajú nunciovia a legáti, ale nie diecézni biskupi, červené moiré kardináli.
Doktori môžu mimo liturgie (niekde aj v chóre) používať aj zamatové doktorské birety, ich farba sa riadi príslušnosťou k fakulte, doktori teológie používajú červený,
alebo biret vínovo-bordovej farby s brmbolcom rovnakej farby. Pri pohrebe doktora teológie sa červený zamatový biret kladie na rakvu zosnulého doktora.
Zjednodušený biret doktora teológie (dnes sa považuje za základný) je čierny (vlnený, hodvábny, hodvábny — moiré, alebo zamatový) s červeným lemovaním a brmbolcom, tento sa na mnohých miestach používa aj v liturgii. Biret licenciáta je tiež s farebným brmbolcom a lemovaním (farba podľa fakulty), ale bez štvrtej lopatky.
Osobitnou kapitolou sú birety rehoľníkov, ktorých variácie prinášajú nepreberné množstvo. Niektorí nadšenci sa zaoberajú zbieraním biretov, ich kolekcie (napr. Domus Birettarum [2]) dosahujú stovky exemplárov.
Používanie biretu mimo liturgie
Caeremoniale Episcoporum zapovedá používanie biretu ako bežnej pokrývky hlavy, vtedy sa má používať klobúk. Netýka sa to doktorského biretu, ktorý má odlišnú farbu, alebo prevedenie, ako sme uviedli vyššie. Takýto biret sa nemôže používať v liturgii (ibaže by na to bolo zváštne dovolenie alebo zvyk) ale mimo liturgie sa používať môže a to aj ako bežná pokrývka hlavy.