Slovenská republika 1939 - 1945

Televíza LUX sa posúva stále dopredu a dá sa prirovnať k dobrému vínu. Čím je staršia, tým je kvalitnejšia. V pondelok 15. marca pripravila v relácii U Pavla zaujimavú diskusiu na tému Slovenská republika v rokoch 1939 až 1945. Dôvodom bolo nedeľňajšie výročie jej vyhlásenia. Redaktor Rado Pavlík pozval historikov Andreja Žitňana, Milana Zemka a z Ústavu pamäti národa Martina Lacka. Historici sa zamerali na príčiny vzniku Slovenskej republiky, nálady obyvateľstva, vtedajšie politické špičky, genocídu - jednoducho povedané na plusy i mínusy. Hovorili aj o kontoverznej osobnosti prezidenta - kňaza Mons. Jozefa Tisa. Zhodli sa na tom, že nad jeho konaním bude neustále visieť otáznik. Nemôžeme ho zbožťovať, ale ani démonizovať. Nie každý historik má na neho rovnaký názor, ba ani vtedy, keď sú jeho skutky podložené faktami i svedectvami. Jednoducho, aj s vtedajšou vládnou garnitúrou, nesie zodpovednosť za deportácie obyvateľov vlastnej krajiny do koncentračných táborov a ich následné fyzické vyhladenie. Diskutujúci sa zhodli aj na tej skutočnosti, že zlyhala, ba sústavne zlyháva pamäť národa. Ľudia sú k histórii apatickí, nechú o nej hovoriť, rezignujú a to umožňilo extrémistom rozbehnúť aktivity počas slovenského štátu, komunizmu i v súčasnosti. Vyjadrili obavu, že k podobným situáciam môže v krátkom čase dôjsť, čo by malo pre Slovensko i celý svet katastrofálne následky. Extrémizmus je však zakorenený aj v iných štátoch, nie len na Slovensku. Do debaty sa mejlami zapájali aj diváci, ktorí kládli zaujimavé otázky. Jeden z nich sa pýtal aj na materiálnu biedu - chudobu počas Slovenskej republiky. Podľa slov historikov, do roku 1943 sa úroveň hospodárska i sociálna zvýšila oproti iným vojnou zasiahnutých štátom. Mali sme dobrých národohospodárov i vojnové besnenie nás obchádzalo. Nemecké viciciavanie však prinášalo negatíva a najviac sa prejavilo po vypuknutí Slovenského národného povstania. Medzi najväčšie pozitíva historici položili zdvihnutie národného povedomia, mobilizáciu politických špičiek, naučenie sa sami sebe vládnuť. No a negatíva? Vyvražďovanie vlastného obyvateľstva.
Mňa však najviac prekvapilo, že Jozef Tiso nikdy nebol na zozname vojnových zločincov a nikdy nebol za ne ani súdený, odsúdili ho za vlastizradu. Ale to ho neospravedlňuje.
Ďakujem televízii LUX za podnentnú diskusiu. Histórii by sa však mala venovať najmä tá verejnoprávna. My, Slováci, svoju históriu poznáme veľmi chabo alebo vôbec. To je smutné.