Dni s príchuťou neba

Blog je vraj internetový denník. Dovolím vám nakuknúť do posledných dní, ktoré sú pre mňa dňami s príchuťou neba. Mám na srdci veľa vecí, ktoré by som vám rada napísala. Mám dojem, že pre niektorých to bude chaos. Snáď aspoň myšlienočku si z toho vezmete.

Dnes, 11. augusta 2011, je presne 10 rokov od mojich prvých sľubov. V tejto súvislosti mi napadá otázka, ktorú som raz dostala: "Prečo si ostala?" Hmm... Toto je miesto, kde ma chceš mať, Pane. Miesto, ktoré si mi fakt vybral ty, vieš, ako som sem nechcela.(Pre zvedavcov viac v blogu "Slušnosť káže predstaviť sa")

Keď idem spätne, tak 6.augusta je Premenenie Pána. Tento rok to bolo aj štvrté výročie, ako spolužiak, diakon Maťo Kandala, odšoféroval na sviatok svojho najväčšieho patróna, sv. J.M.Vianneya(4.8.), z diaľnice k Pánovi. Nikdy nevedel ako sa chodí po širokej ceste.

V tých istých dňoch bol na Kráľovej Lehote CampFest. Pre mňa konečne osobná skúsenosť. Aj tam bolo cítiť tú príchuť neba. Určite len slabý odvar, ale tak nejak si to predstavujem:o) Chvály, ktoré spieva Nevesta a ku ktorým sa Ženích s veľkou vášňou pridáva a spolu si ich užívajú. Toľko radosti a vzájomného prijatia od ľudí rôznych denominácií na takom malom priestore! Boží čas!

Náhla smrť a pohreb otca biskupa Rudolfa... Pri jeho mene mi napadne pre mňa zahanbujúci príbeh, keď ma počas Kvetného víkendu predstavovali otcovi biskupovi.(Išla som vybaviť spoločnú fotku s rehoľníkmi.) Zareagoval, že on ma pozná. Hneď som ho presviečala, že nemá odkiaľ, že som len nedávno prišla z inej diecézy... Chvíľu mi trvalo presviedčať ho. A potom som sa stráááášne hanbila, pretože sme spolu prišli na to, že asi rok predtým sme spolu obedovali na fare po birmovke našich mladých. Trapaaaas, Františka.

Panna Mária Anjelská, Porciunkula, (2.8.) je jedným z mojich obľúbených sviatkov. Mária, anjeli, chvály...

Každý z dní má pre mňa svoju príchuť, ale základ je rovnaký: NEBO!