Z viacerých dôvodov sa tu s vami lúčim. Tým, že ste ma čítali, povzbudili ste písať. Plánujem pokračovať aj naďalej, no musíte si ma nájsť.

Keď sa mi dnes ráno takto odzdravila jedna babička, zamestnala ma tým na celý deň.

Kríž má miesto v mojom živote.
Včera večer sa ma niekto pýtal na kríž z kostolíka San Damiano(Assisi), ľudovo aj "františkánsky kríž". Spomenula som si na jednoduchý článok, ktorý som písala pred niekoľkými rokmi. Tu je. Ako pre vás.

„Čím robia deti mame radosť? Hrncami? Jej radosťou sú samotné deti. Vy ste darom pre Nebeskú Matku, každý z vás.“

Čím žije Slovensko? Panna Mária má narodky, ale nami od včerajšieho večera hýbe niečo iné. Niekto iný. Dá sa spojiť smrť a narodeniny? Človek blízky skoro každému Slovákovi a Slovenke a Bohorodička, pre mnohých taká vzdialená? Skúsim sa zamyslieť... už som sa. Podľa mňa sa dá.

„Kresťania sú ako hnoj:

ak ho porozhadzujete po poli, bude vďaka nemu všetko lepšie rásť, ak ho však necháte na kope, bude príšerne páchnuť.

Ako je to s vami?“
(Francis Chan: Bláznivá láska)

Pozývam.
A dávam vám týždeň na premyslenie, či sa pridáte v modlitbe k našej novobanskej komunite sestier.

14. septembra máme v kaplnke v pastorku/kláštore odpust, hody, slávnosť patrocínia... Od 5. septembra, čo je presne o týždeň, sa budeme modliť deviatnik. Pre nás i pre vás som ho posledných pár dní vyrábala a snažila som sa o niečo originálne. Dúfam, že vyšlo.

Budem pamätať aj na vás, čo sa pridáte, nech nás všetkých priblíži a pritúli ku krížu. A najmä ku Kristovi, ktorý tam čaká.