Lk 4, 24-30

Ježiš povedal.: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine.
A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.
A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Lk 4, 24-30

Pri čítaní tejto state evanjelia, si skúsme predstaviť ako Ježiš,
v tejto vyhrotenej situácii, prechádza zástupom.
Jednoduchá Lukášova veta:
„Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel“,
nám môže pomôcť vidieť Ježiša ako človeka,
ktorý bez akýchkoľvek prejavov hnevu, napätia, urážky...
bez akýchkoľvek potláčaných emócií,
odchádza.
Ako víťaz?
Ako porazený?
Toto Ježiš asi vôbec neriešil.
Na rozdiel od neho,
však my,
v našich vzťahoch,
často hodnotíme práve toto.

Neukazuje nám táto situácia, čo nám treba robiť?

Povedať pravdu,
ale nehádať sa,
nepresviedčať,
neurážať sa,
že nás nikto nepočúva.

Náš život nie je o víťazstvách našich slov,
ale o víťazstvách našej lásky.

Nie sú to ľahké víťazstvá.
Ale, jediné, ktoré stoja zato.