Z komentára Juraja Vitteka: Pochod za život – silové riešenie?

...Keď zomrel Richard McEntee, manžel Kathy McEntee, organizátorky prvého Pochodu za život, ktorý sa uskutočnil v roku 1974 vo Washingtone po pamätných abortívnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu Spojených štátov, americký politik Henry Hyde povedal na povzbudenie pozostalých: „Keď príde čas, a ten určite príde, čas, kedy budeme čeliť tej hroznej chvíli, poslednému súdu, vždy som myslel na to, ako napísal Fulton Sheen, že to bude hrozná chvíľa samoty. Nemáte žiadnych advokátov, stojíte sami pred Bohom – a hrôza rozorve vašu dušu tak, že si to neviete predstaviť. Ale v skutočnosti si myslím, že tí, čo boli v pro-life hnutí, nebudú sami. Myslím, že tam bude chór hlasov, ktoré nebolo nikdy počuť na tomto svete, ale bude ich počuť nádherne a jasne v budúcom svete – a oni budú prednášať obhajobu za každého, kto bol súčasťou tohto hnutia. Oni povedia Bohu: „Ušetri ho, pretože nás miloval!“ A Boh zhliadne na teba a nepovie: „Mal si úspech?“, ale „Pokúsil si sa?“ Richard sa pokúsil, daroval, povzbudzoval a budoval, a svedčil a miloval a smial sa a žil.

Ja pôjdem na Pochod, pretože nechcem stratiť svoju dôstojnosť, ani slobodu, ani radosť, ani nádej. Pôjdem tam ako hriešnik, ktorý dúfa, že aj jednoduché prejavy lásky za tých, ktorí sa nevedia sami brániť a potrebujú podporu pred i po narodení, môžu napokon zmeniť aj moje srdce. Idem sa na Pochod povzbudiť, načerpať nádej a radosť, akú som zažil v Košiciach. A dúfam, že chóry nevinných sa ma raz zastanú pred Sudcom môjho života.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].