Satan - Je skutočne porazený?

„Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.“ (1 Pt 5, 6-9)
-
Satan je veľmi mámivá a lživá bytosť, konkrétna osoba, jeden z bývalých Bohu najbližších anjelov - cherubínov. Démon. Otec lži. (porov. Jn 8, 44).

„Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou. Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi. Veď v srdci si si hovoril: »Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu!«“ (Iz 14, 11-14)
-

Veľakrát som sa zamýšľal nad tým, prečo niekto slúži Satanovi alebo mu posluhuje. Veď je Satan už dávno porazený a odsúdený (... „knieža tohto sveta je už odsúdené...“ Jn 16, 11). Čím sa dá narušiť viera v porazenú pozíciu démonických síl? Vidím tri spôsoby:

1. Ukáže sa, že Ježiš Satana nijak neporazil, ba naopak, Satan porazil Ježiša tým, že Ho zabil. Následná viera v zmŕtvychvstanie sa predstaví ako vymyslená fáma, slúžiaca len k tomu, aby sa zachránilo Ježišovo učenie a tvár apoštolov.

2. Satan bude bojovať proti ľudstvu tak intenzívne, že mnoho duší bude zatratených, a tak sa ukáže, že sa Ježišova krv za ne vyliala zbytočne.

3. Satan prekrúti Ježišovo slovo tak, aby sa ukázalo, že je Ježiš luhár, alebo že sa mýlil a nie je teda Bohom.
-

1. PORAZIL SATAN PÁNA JEŽIŠA?

Názor, že Satan porazil Ježiša tým, že Ho zabil, sa často metamorfuje aj do celkom jednoduchej podoby, kedy si neveriaci človek myslí, že Ježiš nemohol byť Boh, ani Mesiáš, lebo Ho ukrižovali a zabili. Samotná Cirkev vo svojich chrámoch povýšila kríž a všade ho „vycapila“, pričom krucifixami jasne demonštruje svoju vieru, že Ježiš bol skutočne umučený, ukrižovaný a zabitý. Ježiš zomrel a tým zhaslo všetko. Zmŕtvychvstanie sa tu javí ako trápny pokus zachrániť chvályhodné učenie jedného z významných židovských rabbi.

Ak chceme poukázať, že Pán Ježiš mohol a musel vstať z mŕtvych, nemôžme argumentovať Novým zákonom, pretože ten je podľa nevercov zmanipulovaný v prospech zmŕtvychvstania. Siahnime teda na starší, židovský „Zákon a Proroci“ – v kresťanskej terminológii na Starý zákon. V Druhej knihe Machabejcov sa píše: „Ty zlostník, odstraňuješ nás síce z časného života, ale Pán všehomíra, pre ktorého zákony zomierame, vzkriesi nás pre večný život. (...) Pod ľudským násilím spokojne zomiera ten, komu Boh vlieva nádej, že ho opäť vzkriesi.“ (2 Mach 7, 9; 2 Mach 7, 13) Izaiáš povzbudzuje utláčaný vyvolený ľud takto: „Tvoji mŕtvi, Pane, ožijú! Vstanú moje mŕtvoly! Vzbuďte a plesajte, ktorí bývate v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem porodí tiene.“ (Iz 26, 19) Ezechiel prorokuje zase takto: „Pán, Boh mi povedal: »Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán. (...) I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj.«“ (Ez 37, 4-6; Ez 37, 13)

Vidíme, že učenie o vzkriesení z mŕtvych sa rozvíjalo už od starodávnych čias, dávno pred inkarnáciou Božieho Syna. Kresťanstvo následne už len nadväzuje v učení Krista na starozákonné proroctvá o vzkriesení a v Pavlových či katolíckych listoch následne toto učenie mnoho ráz potvrdzuje a utvrdzuje. Vhodné je si pritom všimnúť pokorné uznanie sv. Pavla: „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. (...) Ak mŕtvi nevstávajú, potom nevstal ani Kristus. A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ (1 Kor 15, 14; 1 Kor 15, 17-19) Až takúto holú pravdu Pavol vyhlasuje, ak by sme pripustili nevieru v Ježišovo zmŕtvychvstanie. Je teda veriť, že Ježiš bol ako prvotina vzkriesený, bláznovstvom? Pre svet áno („Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.“ 1 Kor 1, 18), no pre nás nie – skôr je logickým vyústením celého umučenia a smrti Pána Ježiša.

Preto si rozhodne nemyslím, že Satan porazil Ježiša tým, že Ho zabil. Satan zviedol mocipánov vyvoleného ľudu a oni Ho vydali na trest smrti, áno. Ale Jeho smrťou to rozhodne neskončilo, naopak – započalo sa sľúbené vzkriesenie z mŕtvych, vzkriesenie sľúbené v spomínaných častiach Starého zákona. Boh obrátil neskutočné zlo na nezmerné milosrdenstvo a dobro pre všetkých. Proroci Ezechiel a Izaiáš očakávali vzkriesenie mŕtvych a zabitie Mesiáša sa stalo pre Boha príležitosťou započať predpovedané vzkriesenie v Kristovi Ježišovi. Hm, ja v tom logiku vidím.
-

2. MNOHO ZATRATENÝCH

Boh má len jednu „slabosť“ a tou je láska voči nám, ľuďom. Obetoval svojho Syna len, aby sme mohli my, vrahovia a zločinci, mať večný život, zúčastňujúc sa na Božom blaženom živote. Preto je nesmierna tragédia, ak sa za niekoho vyleje Ježišova krv zbytočne, ak dotyčná duša Boha odmietne a musí okúsiť Božiu spravodlivosť v podobe zatratenia. Je to skutočne tragédia, v ktorej Satan vedie partikulárne boje na bojisku života jednotlivých konkrétnych ľudí, klame ich a zavádza, sám sa vydáva za svetlo a tak privádza mnohých do záhuby. Nie je to Satanovo víťazstvo vo všeobecnosti, je to čiastkové víťazstvo. A zároveň je to jediné bojisko, na ktorom môže Satan víťaziť proti Božiemu pôsobeniu – keď klamaním a zavádzaním zvedie dušu tak, aby sa rozhodla proti Bohu a uvrhla sa tak do večného zatratenia.
-

3. MÔŽE SATAN DOKÁZAŤ, ŽE SA JEŽIŠ MÝLI ALEBO ŽE JE LUHÁR?

Áno, mohol by. Jeden priestor tu vidím. A síce otázka Ježišovho proroctva, že kvôli tomu, že vyvolený ľud odmietol Mesiáša, nezostane z Jeruzalemského chrámu kameň na kameni (napr. Lk 21, 6). Človek pod vplyvom lživého Satana (alebo aj z vlastného hriechu) by sa mohol pokúsiť znovuvybudovať Jeruzalemský chrám a ukázať tak, že sa Ježiš mýlil. V roku 363 sa o to pokúsil pohanský rímsky cisár Julián, ktorý tak chcel zmariť Ježišovo proroctvo. Podľa záznamov historikov (napr. Ammianus Marcellinus) však došlo počas stavebných prác k rozsiahlemu zemetraseniu, kedy spod zeme vytryskovali ohnivé gule spaľujúce robotníkov, pričom niektorých aj zahubili. Keď sa „ohnivé gule“ a otrasy neustále vracali, Julián musel upustiť od svojho plánu (ISBN 80-967878-2-9, s. 78). Následne v ďalších storočiach územie Jeruzalema ovládli moslimskí Arabi a vybudovali priamo na Chrámovej hore na troskách Jeruzalemského chrámu obrovskú mešitu so zlatou kupolou Al-Aksá (Skalný dóm) a začali ho považovať v rámci islamu za tretie najposvätnejšie miesto svojho náboženstva. Vybudovanie takejto mešity priamo na Chrámovej hore znamená definitívne znemožnenie obnovy Jeruzalemského chrámu. Jedine... Jedine ak by došlo k takej vojne, kedy by si súčasní Izraelčania dovolili vyhodiť mešitu Al-Aksá takpovediac „do luftu“... Hm. :-/

Možno sa niečo také aj chystá, ktovie. Každopádne bude zaujímavé sledovať, ako sa to Izraelčanom nepodarí, inak by sa porušilo Ježišovo proroctvo. Alebo nastane parúzia – Druhý príchod Krista. Uvidíme.
-
ZÁVER

Zmŕtvychvstaním sa potvrdilo definitívne Kristovo víťazstvo nad hriechom, a teda aj nad smrťou, ktorá je jeho dôsledkom. Je logickým vyústením Jeho umučenia a smrti, ktorého podstata bola predpovedaná už starozákonnými prorokmi. Teraz mi tu napadajú dve roviny – v rámci prvej môžeme byť pokojní a spokojne povedať, že Satan je už dávno odsúdený a porazený. V rámci druhej roviny však nesmieme zabúdať na druhý bod Satanovho boja – ešte nemáme osobitne každý z nás vyhraté, sme tu v tele a v pozemskom putovaní, v ktorom na nás pôsobí množstvo pokušení a Satan sa usiluje z celej sily nás zničiť a priviesť do záhuby. Takže záverečné slovo musí byť výzvou na jednej strane k spokojnosti, na druhej strane výzvou k opatrnosti.
-
Tak jest.
-