Mnoho filozofov a mysliteľov (vrátane celého zástupu ateistov a antiteistov) veľmi často argumentujú proti Bohu a náboženstvu jestvovaním a pôsobením zla vo svete. Rozhodol som sa vziať jeden reprezentatívny deduktívny dôkaz Božej neexistencie zo zla, aký sa v dejinách myslenia vyskytol, a pokúsiť sa vyjadriť naň svoj názor, ba – pokiaľ možno – ho aj vyvrátiť. A to všetko na základe katolícko-teistického pojmu Boha a na základe Biblie, takže budú moje slová kompatibilné s katolíckym kresťanstvom, o ktoré nám v rámci apológie ide.
-
MACKIEHO ARGUMENT
Filozof, ktorý dobre zhrnul argument proti existencii Boha na základe logickej nezlúčiteľnosti (nekonzistentnosti) jestvovania zla na jednej strane a pôsobenia Božej všemohúcnosti a dobroty na strane druhej, bol austrálsky mysliteľ John Mackie (1917 – 1981). Jeho argument sa stal reprezentatívnym pre celý problém zla. Mackie vo svojej práci „Evil and Omnipotence“ („Zlo a Všemohúcnosť“) z roku 1955 v skratke píše:
1. Boh je všemohúci – to znamená, že Jeho činnosť nie je ničím obmedzená.
2. Boh je dokonalo dobrý – ak je Boh dobrý dokonalo, je v takom ráznom kontraste voči zlu, že ho eliminuje potiaľ, pokiaľ je schopný.
3. Zlo jestvuje – skúsenosť ukazuje, že aj fyzické, aj morálne zlo je Bohom akoby „dopúšťané“;
4. Záver: Boh neexistuje, pretože je logicky nekonzistentné, aby existoval Boh, ktorého činnosť nie je ničím obmedzená a ktorý je dokonalo dobrý, čím by eliminoval všetko zlo, ktoré môže (a môže zlo celé vďaka všemohúcnosti), a zároveň aby jestvovalo zlo. To si podľa Mackieho a celého radu ďalších mysliteľov jednoducho protirečí.
-
Ak by následne chcel niekto poprieť záver, že Boh neexistuje, musel by poprieť niektorú z premís argumentu – podľa Mackieho prvé dve premisy poprieť nemožno, lebo by sa vraj narušil teistický pojem Boha – a poprieť zlo? To je vari ešte ťažšia úloha. Takto Mackie poukázal na (údajnú) neudržateľnosť teistického pojmu Boha.
-
MOJA CESTA
Viete, čítal som jeden anglický abstrakt z diela „Evil and Omnipotence“ a zistil som, že väčšina argumentov proti Mackiemu sa pohybovala v rovine rozličného popierania zla. Zlo sa predstavovalo ako rub tej istej mince, alebo tak, že zlo je vlastne prostriedkom k väčšiemu dobru, v Južnej Amerike sa snažili ľavicoví teológovia ukázať, že aj Boh trpí, čo sa malo stať tiež argumentom proti zlu. Veľmi často sa v kresťanskom myslení používa „privatio boni“, teda že zlo je len nedostatok dobra tak, ako je tma nedostatkom svetla.
Ja pôjdem inou cestou.
A síce pokúsim sa narušiť prvú a druhú premisu bez toho, aby som ukrátil teistický pojem Boha taký, aký ho vyznáva Matka Cirkev.
-
MÔJ PROTIARGUMENT – ČASŤ PRVÁ: BOŽIA VŠEMOHÚCNOSŤ
Zvláštnosť slovanských jazykov je aj v tom, že smieme používať viaceré zápory v jednej vete. Väčšinou nám to príde normálne, ale občas by sa zišlo zamyslieť nad tým, „ako by to malo byť naozaj“. Vezmime si teda prvú premisu – Božia činnosť nie je ničím obmedzená. Aby sme pochopili vec, preveďme si to do „realistickej“ reči (hoci poprieme zákonitosti slovenčiny, avšak určite sa nezmení význam) – Božia činnosť JE obmedzená NIČÍM. Je obmedzená ničím. Čo je nič? Katolícky pojem Boha, o ktorý nám tu ide, vraví o Božej všemohúcnosti toľko, že Božie osoby sú vo svojej činnosti nezávislé od akýchkoľvek vonkajších alebo vnútorných faktorov.
Jediným obmedzením Božej činnosti by mohlo byť logické protirečenie (napr. vytvoriť štvorcový kruh a pod.). Avšak logické protirečenie je ľudským výrazom pre to, čo je nemožné, teda pre NIČ. Ak je Božia moc obmedzená práve týmto NIČÍM, potom nie je obmedzená vôbec (porov. KAĽATA, D.: Teodícea. Bratislava : TFTU, 2003, s. 166. ISBN 80-7141-406-9).
Z čoho ale usudzujem, že Boh nie je nad logikou tak, ako vravel filozof Descartes? Z tohto biblického učenia: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz...“ (Gn 1, 27) Cirkev učí, že „obraz“ v tomto citáte znamená podobnosť s Bohom v rozume a v slobodnej vôli. Náš rozum funguje na podobnom princípe, vie rozlíšiť medzi nemožnosťou a možnosťou, čo je základom pre ďalšie porozumenie sveta ako Božieho diela. Keby nebolo tamtoho výroku, otvoril by sa priestor pre úvahy, že Boh má rozum radikálne odlišný od nášho, avšak jeho osobný charakter a podobnosť v určitých aspektoch (ako napr. v logických zákonitostiach, na základe ktorých sa vieme orientovať a uvažovať) znamená, že Boh JE obmedzený logickým protirečením, a teda NIČÍM – inými slovami, Boh je obmedzený ničím, teda po slovensky: Boh nie je obmedzený ničím.
Ten fakt, že Boh nie je obmedzený ničím, som zdôrazňoval toľko len preto, aby som ukázal, že žiadnym spôsobom nenarušujem teistický pojem Boha. Avšak napriek tomu sa môžeme zamerať na Božie obmedzenie logickými protirečeniami.
-
MÔJ PROTIARGUMENT – ČASŤ DRUHÁ: BOH JE PRAVDA
To, že Boh JE obmedzený ničím, ktorým sú logické protirečenia, len potvrdzuje starodávne biblické učenie, že Boh je Pravda (napr. „Ja som cesta, pravda i život.“ Jn 14, 6). Veľmi výstižne vec popisuje Katechizmus v bode 216: „Božia pravda je Božia múdrosť, ktorá vládne v celom poriadku stvorenia a riadenia sveta.“ Ak Boh je Pravdou, niet v Ňom lži, a teda v Ňom niet ani „poškvrny logických bludov a protirečení“, ktoré by popreli Jeho atribút Pravdy. Niet v Ňom to, čo nejestvuje, niet v Ňom ničoty, pretože Boh je úplné a dokonalo zavŕšené Bytie (porov. „Ja som, ktorý som.“ Ex 3, 14).
-
MÔJ PROTIARGUMENT – ČASŤ TRETIA: MACKIEHO DRUHÁ PREMISA O BOŽEJ DOBROTE
Mackie píše, že Boh, pokiaľ je dokonalo dobrý a úplne všemohúci, by eliminoval všetko zlo, ktoré môže. A teda všetko zlo. My už však po predchádzajúcich úvahach vieme, že Boh je obmedzený sebou samým, teda vlastnou Pravdou, je obmedzeným ničím – teda logickými protirečeniami. Preto ak vezmeme na myseľ fakt, že Boh stvoril človeka a dal mu slobodu z dôvodu, aby Ho mohol človek milovať (veď to je posledný dôvod celej našej existencie, nie?), nemôže teraz len tak vziať slobodnú vôľu človeku, hoci by chcel tým zabrániť morálnemu zlu – hriechu a jeho skazonosným dôsledkom... Nastalo by totiž logické protirečenie, Boh by musel odvolať svoje rozhodnutie a to by bezpochyby poprelo Jeho Prozreteľnosť. Boh by poprel sám seba. A to nemôže. To nie je medzi tzv. possibilia, čiže medzi možnosťami, ktoré Boží rozum obsahuje.
Isteže, Boh pôsobí rozlične, aby utlmoval dôsledky ľudského hriechu, pomáha svojimi milosťami, požehnaniami, svojou vôľou organizuje „záchranný spásonosný program“ a čo je najzáhadnejšie – premieňa všetko zlo na ešte väčšie dobro. Avšak úplne eliminovať morálne zlo by bolo protirečením voči Božej Pravde a voči Prozreteľnosti.
-
MÔJ PROTIARGUMENT – ČASŤ ŠTVRTÁ: A ČO FYZICKÉ ZLO?
Fajn, morálne zlo ako dôsledok neodvolateľnej ľudskej slobody – to je výsledok úvahy z tretej časti. Avšak čo s fyzickým zlom? Matka Cirkev učí, že jediné skutočné zlo je hriech, čo ma akosi prirodzene priviedlo k myšlienke, že vlastne fyzické zlo nie je skutočným zlom. Sv. páter Pio mal na to napríklad taký názor, že fyzické zlo je len rub výšivky – zospodu je škaredá a divná (takže sa nám javí fyzické zlo ako skutočná bieda, bolesť a utrpenie), ale zvrchu je výšivka nádherná, obsahuje krásne vzory – a to je Božie dielo, ktoré tým „fyzickým zlom vyšíva“. A my výšivku na tomto svete „vidíme, žiaľ, len zospodu“, čo vysvetľuje, prečo zemetrasenia, choroby a všelijaké fyzické katastrofy považuje 99% ľudí za strašné zlo.
Príbeh s výšivkou od pátra Pia sa mi zdá vzorový pre vysvetlenie fyzického zla, a to aj v kontexte učenia o stvorení sveta v stave napredovania (svet „in statu viae“; KKC 332), kedy stvorenie ešte nevyšlo „z rúk“ Stvoriteľa dokončené, ale Božou Prozreteľnosťou je privádzané ku konečnej dokonalosti.
-
MÔJ PROTIARGUMENT – ZHRNUTIE OPOZIČNÉHO ARGUMENTU VOČI MACKIEMU
Pre pochopenie zhrnutia je potrebné mať prečítaný celý článok, pretože tu neuvádzam druhotné vysvetlenia.
-
1. Boh je všemohúci – to znamená, že Jeho činnosť je obmedzená ničím, teda je obmedzená logickými protirečeniami. Svedkom toho je aj Boží atribút Pravdy, ktorý je Písmom viackrát podložený, takže Boh podľa teistického pojmu Božej reality nemôže konať proti sebe samému, proti svojej podstate, proti Pravde, proti Prozreteľnosti. Nemôže byť lživý. Ako Pravda nemôže hrešiť, inak by poprel samého seba – to by bolo logické protirečenie, ktoré sú vlastne pre Božie „possibilia“ ničím, a práve týmto ničím je Boh obmedzený.
2. Boh je dokonalo dobrý – platí Mackieho poznámka, že dokonalo dobrý Boh eliminuje všetko zlo, ktoré môže; v duchu pred chvíľou definovanej všemohúcnosti však tiež platí, že morálne zlo Boh eliminovať nemôže – resp. aspoň nie vždy sa to dá, pokiaľ je zlo slobodným rozhodnutím (alebo dôsledkom slobodného rozhodnutia) človeka; inak by Boh poprel svoj dar slobodnej vôle človeku, a teda by opäť poprel svoju Prozreteľnosť a Pravdu (Boh nemôže odvolať svoje slovo); v prípade fyzického zla pozri Štvrtú časť protiargumentu.
3. Zlo jestvuje – áno, morálne zlo jestvuje a má katastrofálne dôsledky na celé ľudstvo.
4. Záver – Božia všemohúcnosť (Omnipotence) a zlo (Evil) sú logicky konzistentné a koexistenčne kompatibilné. Božia existencia NIE JE vyvrátená.
-
Tak jest.
-
| Príloha | Veľkosť |
|---|---|
| chirho.jpg [2] | 25.9 KB |
- Teológia [3]