/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika [2] od K.Bartáka./ [3] Podľa panteizmu sú všetky veci časťou Boha. Boh ale nemôže mať časti, lebo potom by musel niekto iný určiť hranice častí.Podľa panteizmu by jednotné súcno muselo byť zo všetkých strán absolútne dokonalé. Je ním svet? V žiadnom prípade!Podľa panteizmu sa pripúšťa zákon príčinnosti pre jednotlivé veci, popierajú sa však jeho hodnoty pre celok: pripúšťa sa, že svet je si sám príčinou svojej existencie, dal si, čo skôr nemal. To je ale nezmyselná domnienka.Že Boh v človeku prichádza k sebavedomiu a v kameni, rastline a zvierati má zostať bez vedomia, či málo vedomý, to sa nedá pochopiť a presahuje ľudskú logiku.
Príroda nie je Boh ako stroj nie je inžinier. A keby ten stroj bežal ďalej stále sám, tým viac predpokladá inžiniera.
Ak je v Bohu svet, je v ňom dobro i zlo, potom ale nie je najvyššou dokonalou bytosťou, nie je Bohom a zlo by bolo oprávnené.
Hriech a cnosť by boli rovnocennými, zničený by bol rozdiel medzi dobrom a zlom. Ak je panteistický boh všetkými hriechmi poškvrnený, nepotrebuje hriechy odpúšťať. A sloboda vôle je tak hrubým omylom.
Panteizmus činí každý náboženský pomer človeka ku „všebohu“ nemožným, pretože ten vyžaduje osobného Boha. A len dokonalá forma nadsvetovosti uzatvára v sebe nutne osobnosť.
Ak je celý svet prejavom Boha, potom sa tento Boh sám stravuje, ak zabije lev teľa; sám sa zabíja, ak zasiahne blesk človeka; sám sa uväzní, zastrelí a pochová.
Keď hovorí Biblia, že „v ňom žijeme, pohybujeme sa a sme“ (Sk 17,28), znamená to, že Boh je tak nesmierny, že všetko preniká a všetko v bití udržiava.
Je vo svete čo najvnútornejšie prítomný, líši sa však celkom a úplne od sveta a je nad svetom.
V zmysle uvedeného hovorí už Písmo sv. (Ž 13,1; Jn 3,19-21; Rim 1,28n),
Cicero, sv.Augustín, Anatol France, J.W. Goethe, Bossuet; Voltaire, Bacon Varulamský, Pascal, Duplessy, Tolstoj, Rouseau, Dostojevskij, La Bruyére, F.W. Veber.
- Špiritualita [4]