Siedma veľkonočná nedeľa a masmédiá
Siedma veľkonočná nedeľa bola 43. dňom spoločenských masovokomunikačných prostriedkov, ktorý je nám už tradične daný do pozornosti posolstvom pápeža [2] a sprevádzaný v katolíckych kostoloch zbierkou na katolícke masmédiá a mediálne projekty KBS [3]. Keďže sa možno i naše eurko pripojilo k masmediálnej zbierke, je na mieste otázka zmyslu takéhoto nedeľného akcentovania masmédií a komunikačných prostriedkov: je to snaha byť in a zároveň získať potrebné financie (manželstvo z rozumu), alebo skôr vyjadrenie skúmania znamenia čias a toho, čo Duch hovorí cirkvám (por. Zjv 1-3, manželstvo z lásky).
Biblické základy
Som presvedčený, že je správne, aby sa biblické slová viem, komu som uveril (2 Tim 1,12) dokázali pretaviť aj do našej túžby chápať biblický zmysel všetkého konania, ku ktorému sme ako moderní kresťania v tomto svete pozvaní. Preto je na mieste otázka zmyslu a dôvodov našich snáh, ktoré sa dotýkajú moderného života kresťanov, ich účasti v masmediálnom prostredí a v používaní informačných technológií.
Rád by som si poslúžil nedeľňajším úryvkom zo Skutkov apoštolov (Sk 1,15–17. 20a. 20d–26 [4]) o voľbe apoštola Mateja miesto Judáša. Nemienim ponúkať exegézu dôvodov potreby voľby dvanásteho, následný zmysel a symboliku v trinástom apoštolovi pohanov - sv. Pavlovi. Skôr mi ide o vnímanie Božieho povolania do apoštolskej služby v radikalizme života podľa evanjelia, ohlasovaní evanjelia a v moci Pánovho Ducha.
Keď toto vnímanie aproximujeme ďalej, dostávame sa k misijným cestám sv. apoštola Pavla, na ktorých postupne stretáva a Pán mu povoláva spolupracovníkov na diele ohlasovania, ktorých v širšom zmysle sám Pavol nazýva apoštolmi. Sú to konkrétni mužovia i ženy, ba dokonca i manželský pár.
Ak spojíme vnímanie Ježišovho misijného poslania (Iďte a ohlasujte, por. Mt 28,19-20) a Pavlových spolupracovníkov - apoštolov v širšom slova zmysle, môžeme bez akýchkoľvek obáv miesto mien ako Apollo, Epafras, Priska a Akvila dosadiť svoje vlastné mená a vnímať osobné pozvanie byť apoštolmi Ježiša Krista. Pravda, v dobe, ktorá je o trošku iná...
- Pozvanie byť apoštolom Ježiša je teda osobné i pre nás a je v dvoch rovinách:
- - v rovine každodenného života, ktorý by mal byť celý preniknutý duchom evanjelia;
- - v rovine apoštolátu a osobnej originálnej misie, ku ktorej nás Pán pozýva.
Pavlova odvaha byť moderným
Skúsme sa však vrátiť k apoštolovi Pavlovi a na ňom si ukázať, ako vyzerá odvaha votkať to moderné do svojho apoštolátu i do svojho každodenného života.
Podľa Talmudu židovský otec voči svojmu synovi ťažko hreší, ak mu nedá do života nejaká praktické remeslo, aby dokázal uživiť seba i svoju rodinu. Preto apoštol Pavol bol nielen absolventom Gamalielovej školy (doktorát z Oxfordu starozákonného biblického štúdia), ale aj výrobcom stanov (por. Sk 18,3). Počas prvých dvoch misijných miest si zarábal na živobytie práve týmto spôsobom.
Avšak na tretej misijnej ceste, na ktorej dlhší čas pobudol v Efeze, spravil Pavol veľkú zmenu. Efez bolo jedno z najväčších miest vtedajšej Rímskej ríše, mesto kozmopolitné, v ktorom ako vo veľkom hrnci sa premiešavali jednotlivé filozofické prúdy, náboženstvá a kultúry. Pavol, uvedomujúc si tieto skutočnosti, neváhal zmeniť svoj život a využiť vedomosti i talenty, ktoré mal: v Efeze si otvára filozofickú školu (por. Sk 18,9) a stáva sa súčasťou moderného života Efezu, v ktorom svedčí o Ježišovi celým svojím pôsobením. Takže Pavlov každodenný život sa stáva moderným, pričom však to moderné je naplno žité podľa evenjlia.
Ak chceme vidieť nóvum v Pavlovom apoštoláte, môžeme sa vrátiť na druhú misijnú cestu, ktorej súčasťou bola aj misia na európskom kontinente (Filipy-Solún-Atény-Korint). Častokrát si uvedomujeme, aké diferencované bolo Pavlovo ohlasovanie: v synagógach, pre pohanov, pri rozličných príležitostiach a niekedy až extrémnych situáciách... Atény boli iné. Pavol s odvahou vstúpil do Areopágu - na miesto mozgového trustu vtedajšieho sveta. A nebola to len odvaha, ktorá Pavla na tých miestach sprevádzala, ale aj schopnosť hovoriť ich rečou až do tej miery, že mu dovolili pred celým auditóriom rozprávať a predniesť svoje ohlasovanie zmŕtvychvstalého Ježiša. Je síce pravdou, že keď prišiel v svojej reči k Ježišovmu telesnému zmŕtvychvstaniu, bol odmietnutý (telesné zmŕtvychvstanie bolo pre nich čírym bláznovstvom), ale Pavol započal cestu, na ktorej mal nasledovníkov. Či už ten malý počet uveriacich v Areopágu, ale hlavne ďalší, čo prišli po Pavlovi (mučeník a filozof sv. Justín, cirkevní otcovia, scholastika, svätí polyhistori, napr. sv. Anzelm a pod.)
Náš život sa stáva moderným
V evanjeliu spomínanej Siedmej nedele Ježiš poukazuje na to, že kresťan, ktorý svoj život postavil na Kristovi, nie je z tohoto sveta, jeho vlasť je v nebi. Ježiš sa však jedným dychom modlí za svojich, ktorí nie sú z tohoto sveta, ale žijú v tomto svete, aby boli posvätení pravdou a uchránení od zlého.
- V našom praktickom živote v modernom svete môžeme teda vidieť dve riziká:
- - únik pred všetkým moderným a strach zo všetkého nového, čo by však náš život veľmi degradovalo a apoštolát úplne znegovalo;
- - nechať sa pohltiť duchom moderného sveta, na základe čoho by z našej viery zostalo len torzo so všetkými negatívnymi dôsledkami pre vzťah voči Bohu a blížnym i pre náš osobný život.
Ak sme teda v stati o apoštoloch v širšom slova zmysle dokázali vnímať, že je to aj o nás, skúsme pokračovať ďalej a vidieť Pavlov príklad moderna aj ako výzvu pre nás.
Fenomén informačnej spoločnosti
Ak sa pozrieme na modernú spoločnosť, určite môžeme to moderno spájať s informačnými technológiami, ktoré postupne menia spôsob nášho života. Pravda, nie je to realita celého sveta, skôr len jeho ekonomicky vyspelej časti.
O informačnej spoločnosti môžeme hovoriť vtedy, ak informačné a masmediálne technológie už nie sú len prostriedkom, ale stávajú sa kontextom, v ktorom spoločnosť funguje. Na základe toho môžeme pozorovať, že sa menia paradigmy [5] vzťahov, komunikácie a celej spoločnosti.
Zmena paradigiem so sebou prináša aj veľmi jasnú výzvu pre podstatu života tých, ktorí uverili v Krista.
Akým spôsobom dokážem žiť vieru v dnešnom svete?
A akým spôsobom je možné ohlasovať evanjelium v dnešnom svete?
Pravda, mnohé sa nemení a zostáva nadčasové, ale mnohé je už teraz zmenené úplne od základu.
Ponajprv si musíme uvedomiť podstatnú indiferentnosť informačných technológií v morálnej oblasti. Je to podobné ako s nožom: môžem ním zabiť, ale môžem s ním i ukrojiť krajec chleba a dať ho núdznemu.
Na druhej strane chápeme, že čím modernejší a komplexnejší prostriedok, tým väčšie dôsledky, či už navonok alebo v ľudskom vnútri. Ak teda príklad noža prenesieme na jadrovú energiu: ako dokáže pomôcť v medicíne a v energetike, ale aká je strašná ako princíp zbraní hromadného ničenia!
A ak ideme ešte ďalej k informačným a komunikačným technológiám...
Lesk a bieda informačnej spoločnosti
- A ak ideme ešte ďalej k informačným a komunikačným technológiám a k informačnej spoločnosti ako takej, treba nám vnímať jej podstatné znaky:
- - relativizácia priestoru a času;
- - virtualizácia vzťahov, virtuálne komunity
- - celé spektrum postojov od ad-hokracie až po kvázi „hierarchiu“ internetu
- - bezprecedentný prístup k informáciám
- - permanentná technická revolúcia
- - veľká dynamika vývoja informačného priestoru
- - informačná a znalostná ekonomika
- - technológie a paradigmatická zmena v kultúre – nové chápanie autorstva
- - aktívna účasť na komunikovanom obsahu
- ...a jej veľké riziká:
- - relativizácia hodnôt a zosmiešnenie transcendentnosti
- - skrytá informačná a mediálna manipulácia
- - bezpečnostné riziká: monitorovanie, obmedzovanie slobody, krádež identity, falošné obvinenia
- - bezprecedentná dostupnosť prakticky čohokoľvek
- - prehlbovanie sa rozdielov medzi informačne chudobnými a bohatými, digitálna chudoba
- - informačná explózia, preťaženie a stres
Každý spomenutý znak, každé uvedené riziko by vydalo na celý tematický článok, čo však nie je cieľom tejto úvahy. Ak si uvedomíme, čím sme začali, môžeme vnímať, že v informačnej spoločnosti a v pozvaní, ktoré nám dáva Pán, viera a moderný svet sa môžu snúbiť spolu, byť...
...manželstvom z lásky, ktoré je pre nás výzvou
Uvedené podstatné znaky a riziká tvoria v zásade kontext nášho moderného života. Stávajú sa tak výzvou pre náš život:
Ako sa zachovať nepoškvrneným od tohoto sveta (por. Jak 1,27), teda ako naplno žiť svoju vieru v dnešnom svete?
Ako ohlasovať evanjelium ľuďom dnešného sveta?
Chce to od nás ponajprv poznanie možností a rizík dnešnej doby. Poznanie, ktoré sa snaží byť pravdivé a zrelé.
Chce to od nás odvahu žiť moderno dnešnej doby. Táto odvaha sa však stáva požehnaním a nie bláznovstvom len vtedy, ak je postavená na našom osobnom vzťahu voči Ježišovi, živej viere a zachovávaní Božích prikázaní.
Chce to od nás rozlišovanie Božej vôle pre misiu v dnešnom svete (byť aktívny v informačnom dianí, ale i presný opak: nemusím byť expert na médiá, resp. aktívne v tejto oblasti pracovať a predsa môžem byť ich apoštolom cez modlitbu, podporu, obetu a žehnanie).
Siedma veľkonočná nedeľa ako deň spoločenských masovokomunikačných prostriedkov sa tak stáva pozvaním, aby sme v spoločnosti, v ktorej sa priestor i čas stávajú relatívnymi, celým svojím životom ohlasovali vzkrieseného Krista ako základ civilizácie lásky, spoločného dobra a šťastného života.
__________
Foto: TK KBS (1,2,4), autor (3)
- Cirkev [6]
- Informačné technológie [7]
- Médiá [8]