...my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť. (1 Kor 1,23-24)
Prvokresťanské ohlasovanie radostnej zvesti je neodlučiteľne spojené so svedectvom kríža. Je to práve kríž, ktorého realita dodáva úžasnú silu a vedomie neotrasiteľnosti Božieho rozhodnutia sa pre človeka: "Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?" (Rim 8,32)
Preto ak chceme byť učeníkmi, ktorí sa v Duchu a v pravde (por. Jn 4, 23) klaňajú živému Bohu, nemôže byť ani v našom ohlasovaní vyprázdnený Kristov kríž (por. 1 Kor 1,17) a radikalizmus osobného nasledovania Pána musí obsahovať kontúry kríža.
Deutero-Izaiáš v časti Izaiášovho proroctva, ktoré vznikalo v Babylonskom zajatí, ponúka štyri spevy o Ebed Jahve - Pánovom služobníkovi (por. Iz 42,1-4[5-9]; 49,1-6; 50,4-9[9-10]; 52,13 - 53,12). Božie zjavenie skrze neho tvárou v tvár realite utrpenia a tragédie národa v babylonskom zajatí po prvý krát rozvíja myšlienku utrpenia, ktoré môže byť zadosťučinením za hriechy.
Realita ďalších storočí starozákonných dejín so sebou prináša aj ponuku identifikácie Pánovho služobníka s Mesiášom, na čo v plnej miere nadväzujú novozákonné spisy, ktoré používajú piesne o trpiacom služobníkovi z Deutero-Izaiáša na teologické úvahy o utrpení Ježiša Krista.
Toto však patrí nielen k základom novozákonnej kristológie a soteriológie, ale i k nášmu osobnému prijatiu Ježiša za svojho Spasiteľa a Vykupiteľa. Znovu a znovu i nám znejú slová "aby nebol vyprázdnený Kristov kríž" (1 Kor 1,17): veď toto je súčasťou identity Pánovho učeníka, o ktorom Ježiš hovorí: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho." (Mt 16,24-25)
Ako však vyzerá náš kríž, čo treba zobrať na seba, ako treba nasledovať Pána!? Nie, netreba sa nechávať pribíjať na kríž za prítomnosti kamier, nie netreba si sypať popol na hlavu a znetvorovať tvár v pôstoch, ktoré sme schopní len vtedy uniesť, ak nás iní vidia. Kríž, ktorý sa vznáša nad nami, má úplne iné kontúry: jeho tvar sa prispôsobuje dobe a ľudskej zlobe, jeho podstata však zostáva...
Vyvraždené osady, znásilnené ženy, roztrhané detské telá, milióny hladujúcich, zabíjanie nenarodených, jarmo drôg, mediálne vymývanie mozgov tým, ktorí sa ešte pre mladý vek nedokážu brániť, výnosný kšeft pasákov, rozbité rodiny, utrápené matky, otcovia bez práce, deti, ktoré "vystriedali" už troch otcov, nenávisť pre maličkosti,... Je treba ešte ďalej vypočítavať, ako môže vyzerať kríž dnešného človeka?
"Aby nebol vyprázdnený Kristov kríž" (1 Kor 1,17) - tvárou v tvár týmto hrôzam súčasnosti píše Pavol i nám, lebo veľmi jasne a isto nielen slovami, ale i celým svojím životom vysvetľuje: "Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev" (Kol 1,24). Aby sme tak, že sa dokážeme postaviť pod tieto kríže a spájať ich s utrpením Pána na dreve, mohli dôjsť až k istému zavŕšeniu: pre Ježiša výkrikom "Je dokonané!" (Jn 19,30), v ktorom sa narodilo víťazstvo a pre nás svedectvom "Je odstránené!", v ktorom sa umenší jarmo trpiacim dnešného sveta.
..................................
O Ebed Jahve spracované podľa:
HERIBAN Jozef, Príručný lexikón biblických vied, SÚSCM, Rím 1992
- Špiritualita [3]