2. Mária, uskutočňovateľka Božieho slova

Možno sme niekedy dostali knihu o histórii pútnického miesta. Počas jej čítania nás oslovili mnohé krásne skutočnosti. Toto poznanie, ako veľký Boží dar, vzbudilo v nás túžbu putovať na sväté miesto. O nejaký čas nám bolo dopriate pricestovať a vstúpiť na zem, posvätenú zvláštnou prítomnosťou Božou, Panny Márie - Božej i našej matky a modlitbami mnohých pútnikov. Prežili sme vzácnu skúsenosť duchovného zážitku, ktorý napĺňa ľudskú dušu nadprirodzeným šťastím a pokojom. (por. Lk 2, 41). Možno práve vtedy sme si spomenuli na čas, v ktorom sme so záľubou čítali knihu o navštívenom pútnickom mieste a ďakovali sme Otcovi všetkých darov za poznanie, ktoré sa stalo hlbokým neopísateľným zážitkom.

Človek je už od stvorenia sveta obdarený schopnosťou poznávať tie najrozmanitejšie krásy, viditeľné, i neviditeľné, očami viery. No toto poznanie nikdy nemôže dokonale uspokojiť jeho srdce, až pokiaľ sa mu nestane vlastné. Pohľad na celé učenie matky cirkvi nás musí osloviť svojou vznešenosťou, ale neuspokojí ľudské srdce, kým ho človek neprijme do svojho kresťanského života. Otec lásky povolal svojho najmilovanejšieho tvora, obdarovaného schopnosťou uskutočňovať lásku, k prežívaniu viery. Stvoril človeka, nie preto, aby zostal pri poznaní Božej vznešenosti. Jeho vôľa je, aby ju prežíval na pozemskej púti oslavujúc jeho veľkosť a zjavoval ju v službe svojim blížnym. (por. Mk 12, 31).

Skúsme sa v duchu zahľadieť na evanjeliovú udalosť navštívenia. Mária, rozjímajúc nad Božím slovom, prichádza k myšlienke navštíviť svoju tetu Alžbetu, ktorá je v požehnanom stave. Prechádza jej mysľou náročnosť tejto cesty, ktorá sa tiahla cez Judské hory a bude vyžadovať niekoľko dní obetavého putovania. To pre Máriu nie je tak dôležité. Najdôležitejšia je Otcova vôľa, spočívajúca v uskutočňovaní. Vnútorné šťastie, ktoré prináša uskutočňovaná láska, ďaleko prevyšuje veľkosť obety. Nakoniec sa rozjímajúca Mária vydáva na namáhavú cestu a o niekoľko dní objímajúc svoju tetu spieva Bohu chválospev: "Velebí moja duša Pána"... (Lk 1, 46). To je pohľad na konajúcu Máriu. Predstavuje nám dôležitú úlohu pre život našej viery, rozjímať o Božom slove a uskutočňovať ho v osobnom živote. Ako deti, hlásiace sa ku svojej milujúcej matke, nemôžme zostať v nečinnosti. Mária nás vedie za ruku do záhrady ľudskej rodiny, ukazuje nám mnohé vädnúce ľudské kvetiny, trpiace nepovšimnutím, samotou, chorobou. Vedie nás chodbami nemocníc a domovov dôchodcov a privádza nás do mnohých bytoviek i rodinných domov. Ticho, skromne, v duchu materinskej lásky, nám ako dobrá matka pripomína: "Tých všetkých úbohých, spomína môj Syn v evanjeliu. Oni majú byť pre teba objektom lásky, ktorú im máš zjaviť. Rozhodni sa už dnes prijať celým srdcom Božie slovo a urob ho viditeľným pred tvárou Otca, ale zároveň i tvárou tvojich bratov a sestier"... Áno, Mária nás učí konkrétne odpovedať na Božie slovo. Aj ona sama obetavou cestou na miesto navštívenia sv. Alžbety do Ein Karem dala dokonalú odpoveď na Božie slovo.

V Márii môžeme počas dlhej ľudskej existencie obdivovať veľkosť Božieho pôsobenia. Skutočnosť, že Mária počatá bez dedičného hriechu sa stala matkou Boha, ktorý prišiel v krehkom ľudskom tele medzi nás, je veľmi oslovujúca. Udalosť z evanjelia nám predstavuje istú ženu v zástupe počúvajúcich Ježišove slovo. Blahoslaví Máriu, ktorá dala život Spasiteľovi sveta. Ale Ježiš dopĺňa chválu ženy, adresovanú jeho milovanej matke: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho"... (Lk 11, 28). Áno je nepredstaviteľným tajomstvom Božej prozreteľnosti vyvolenie Panny Márie za Božiu Matku. Ale zároveň je veľkým prejavom Otcovej lásky počúvať a čítať Božie slovo, ako slovo oživujúce, usmerňujúce a obšťastňujúce ľudského ducha. No v plnej miere sú blahoslavení tí, ktorí ho uskutočňujú vo svojom osobnom živote. Človek, ktorého Boh stvoril s nepochopiteľnou láskou ako vzácny kvet, musí jej pôsobením viditeľne zakvitnúť svojou duchovnou krásou. Ale pritom nie je stvorený pre seba. Má kvitnúť pred zrakom nebeského Otca i Matky pre iných. Až tak môže zjaviť svetu pravú, jedinečnú krásu.