10. Kvetina musí viditeľne zakvitnúť...

Stvoriteľ sa sám dobrovoľne rozhodol vysadiť kvetinovú záhradu veľkej ľudskej rodiny. Nemusel to uskutočniť, ale chcel. Pohľad na túto Božiu záhradu prináša radosť i smútok. Vidno mnohé kvitnúce kvety, oslovujú pozerajúceho krásou. No najkrajšie sú tie najmenšie, nepatrné, očiam skoro neviditeľné. Mnohé kvety uschýnajú a odumierajú. V strede záhrady sa nachádza jeden výnimočný kvet. Javí sa ako nenápadný, ako by túžil byť úplne ukrytý. Tento najvznešenejší kvet svojou duchovnou neopísateľnou krásou vlieva nádej a vnáša životodarnú silu kvetom nachádzajúcim sa v záhrade. Tento neopísateľne krásny kvet stále kvitne a úpenlivo prosí a volá ostatné kvety, aby zakvitli podľa jeho príkladu. Pritom všetkým ukazuje na svojho pôvodcu, ktorý ju výnimočným spôsobom tak vznešene stvoril a pripomína, že on je pôvodcom života. V Otcovej záhrade sa nachádza jeden mimoriadny kvet. Je naozaj výnimočný, lebo okolo seba vyžaruje veľa jasného, životu potrebného svetla. Tento kvet bol násilne ľudskou rukou vytrhnutý a úplne zničený. Ale na tretí deň, v nedeľné ráno premenený opäť zakvitol životom, aby všetky kvety nachádzajúce sa v záhrade veľkej ľudskej rodiny mali nádej na život večný a mohli kvitnúť už na zemi.

Chcem prejaviť úprimnú vďačnosť živému Bohu, Márii, orodovníkom v nebi a nápomocným ľudom, ktorých mi Pán poslal pri tvorbe tejto malej knižky do cesty. Všetkým čitateľom vyprosujem potrebné milosti a silu na uskutočnenie nášho spoločného poslania, zjaviť Božiu lásku v dnešnom svete. Nech spolu ukrytí v Máriinom nepoškvrnenom srdci, spájaní modlitbou sv. ruženca, živení Eucharistiou - chlebom života a rozjímajúci nad evanjeliom, predstavíme súčasnému ľudstvu pravú krásu a vznešenosť života. No najdôležitejšie je to viditeľné uskutočňovanie. Boh to tak chcel. Ani kvetinu nestvoril už rozkvitnutú, ale chcel aby sama rozkvitla. Prozreteľný Boh nás nezabudol vybaviť na túto úlohu. Dal nám ten najvznešenejší príklad a tiež životodarné slnko svojich nekonečných milostí... Nech je evanjelium zviditeľnené v našom osobnom živote prejavom vďaky a chvály Otcovi, bohatému na milosrdenstvo. Lebo "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život". A nakoniec ešte Ježišove slová, patriace všetkým, ktorí sa úprimne rozhodli zjaviť svetu pravú lásku: "Radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi." (Lk 10, 20).