Veľkonočné Aleluja

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
(Ps. 148, 1-2: CCL 40, 2165-2166)

Náš terajší život má byť prípravou na oslavu Boha, lebo večné plesanie nášho budúceho života bude oslavou Boha. A nik sa nemôže stať súcim pre budúci život, ak sa naň nepripraví už teraz. Preto teraz Boha oslavujeme, ale ho aj prosíme. Naša oslava je poznačená radosťou, prosba vzdychaním. Máme totiž prisľúbené niečo, čo ešte nemáme. A pretože je pravdovravný ten, ktorý to prisľúbil, radujeme sa v nádeji. Lenže ešte to nemáme, preto v túžbe vzdycháme. Dobre bude, keď vytrváme v túžbe, kým nepríde to, čo je prisľúbené, lebo vzdychanie prestane a ostane iba oslava.

Pre tieto dve obdobia - jedno, to terajšie v pokušeniach a súženiach tohoto života, druhé, to budúce v istote a večnom plesaní - máme zavedené aj slávenie dvoch období: pred Veľkou nocou a po Veľkej noci. To, ktoré je pred Veľkou nocou, naznačuje súženia, v ktorých sa teraz nachádzame; to, ktoré prežívame teraz, po Veľkej noci, naznačuje blaženosť, v ktorej potom budeme. Čo slávime pred Veľkou nocou, to aj prežívame; ale čo slávime po Veľkej noci, iba naznačuje, že to ešte nevlastníme. Preto tamto obdobie prežívame v pôstoch a v modlitbách, ale v tomto období vynechávame pôst a prežívame ho v oslave. A toto vyjadrujeme tým "Aleluja", ktoré spievame.

Na našej Hlave je oboje naznačené, oboje znázornené. Pánovo umučenie nám predstavuje život v terajšej tiesni, lebo sa musíme namáhať, trpieť a nakoniec umrieť; Pánovo zmŕtvychvstanie a oslávenie nám zasa ukazujú život, ktorý máme dostať.

Teraz vás teda, bratia, povzbudzujeme, aby ste oslavovali Boha. A to je to, čo si všetci hovoríme, keď spievame: "Aleluja". Chváľte Pána, hovoríš ty druhému a on hovorí tebe. A keď sa všetci povzbudzujú, všetci už robia to, do čoho sa povzbudzujú. Chváľte však z celej svojej bytosti, čiže aby nechválil Boha iba váš jazyk a váš hlas, ale aj vaše svedomie, váš život, vaše skutky.

Isteže chválime Boha teraz v kostole, keď sa zhromažďujeme. Ale keď sa niekto vráti k vlastnej činnosti, akoby prestal chváliť Boha. Nech neprestane dobre žiť a stále oslavuje Boha. Boha prestaneš chváliť vtedy, keď sa odchýliš od spravodlivosti a od toho, čo sa jemu páči. Lebo ak sa nikdy neodchýliš od dobrého života, tvoj jazyk bude mlčať, ale tvoj život bude volať a Boží sluch je blízko tvojho srdca. Lebo ako naše uši vnímajú náš hlas, tak Boží sluch vníma naše myšlienky.