Kozmologický dôkaz existencie Boha

„Nebesá rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk.“
Sv. písmo

Tvrdiť, že svet vznikol čírou náhodou, je to isté, ako hovoriť, že kniha vznikla výbuchom tlačiarne. Tak teraz rozmýšľam, či to v prípade niektorých kníh aj tak nie je :o) ... ako po výbuchu. Opravujem: Tvrdiť, že svet je dielom náhody, je to isté, ako vravieť, že encyklopédia (alebo si tam dosaďte nejakú inú knihu, ktorá stojí za to:) vznikla výbuchom tlačiarne.

Kozmologický dôkaz sa pokúša vyvodiť Božiu existenciu z jestvovania usporiadaného vesmíru a z javov, ktoré sa v ňom vyskytujú. Kozmologický dôkaz nás presviedča, že tak, ako majú hodiny svojho hodinára (výrobcu), tak aj svet má toho svojho, a tým je Boh.
Už Platón tvrdil, že každá stvorená vec musí byť vytvorená nejakou príčinou. Podobne hovoril Aristoteles. Najznámejším predstaviteľom tohto typu dôkazu je však nesporne TOMÁŠ AKVINSKÝ.
Tomášovi sa podarilo vyvodiť Božiu existenciu až piatimi spôsobmi – cestami (ako ich on sám nazýva). Päťkrát sa snažil - vždy inou cestou zistiť, či Boh skutočne je. Prvé tri cesty sú typom tzv. kozmologického dôkazu.

Tomáš uvádza týchto 5 „ciest“ (dôkazov) ktoré vedú k Bohu, resp. k jeho existencii:

1. dôkaz z pohybu (nehybný hýbateľ)
2. dôkaz z príčinnosti(nazapríčinená príčina)
3. dôkaz z náhodilosti vecí (možnosť a nutnosť)
4. dôkaz zo stupňov dokonalosti (dobro, pravda a vznešenosť)
5. dôkaz z finality (teleologický dôkaz)

Svojimi zmyslami môžeme jasne vnímať, že všetko okolo nás sa mení, my sami sa meníme, každou sekundou sme určitým spôsobom iní. Stačí si prejsť fotoalbum... Sme to my v neustálom pohybe. Meníme sa telesne i duchovne. V celom svete môžeme pozorovať neustály pohyb – zmenu. Konečne aj evolúcia je typom takejto zmeny.

ZMENA = POHYB
Na tomto mieste je dobré vysvetliť si dva pojmy: možnosť a uskutočnenie (potencia a akt)
Možnosť:
Každý z nás má určité možnosti. Môžeš (si v možnosti) vedieť hovoriť po taliansky. Aj iné veci majú svoje možnosti (potencionality – odtiaľ potencia=možnosť:) Lopta má možnosť dostať sa do bránky. Skala má možnosť stať sa krásnou sochou... Všetko nosí v sebe isté špecifické možnosti.
Uskutočnenie:
Bol si v možnosti vedieť hovoriť taliansky. Chytil si knihu, učil si sa (prípadne ťa učil nejaký lektor) a postupne si sa to naučil... Prešiel si z možnosti (vedieť po taliansky) do uskutočnenia (vedieť po taliansky).
Lopta na ihrisku bola v možnosti dostať sa do bránky. Prišiel hráč, kopol do nej – gól! Z možnosti lopty sa stalo uskutočnenie.
Prišiel sochár, skalu opracoval – a z neforemnej skaly sa stala socha.
Zmena, ktorú sme mohli pozorovať, je istým druhom pohybu. POHYB JE TEDA PRECHOD Z MOŽNOSTI DO USKUTOČNENIA. :)

Stavali ste už z kariet pyramídu?
Určite áno. Predstavte si veľkú pyramídu. Skúste zobrať jednu spodnú kartu... alebo nie vy, stačí aj vánok – nejaký podnet „zvonku“. Celá pyramída sa zrúti. Keby sme si celý proces spomalili – ako film, zistili by sme, ako jedna karta naráža do druhej a jedna karta „pohybuje“ druhú, tá zas tretiu... Pri pyramíde ide o hotovú katastrofu, avšak vo svete môžeme pozorovať aj príjemnejšie zmeny (prechody z možnosti do uskutočnenia).

Tomáš vychádzal z týchto logických predpokladov, ktoré môžeme každý deň zakusovať na vlastnej koži. Jeho kozmologické dôkazy existencie Boha môžeme sformulovať takto:

AD. 1. NEHYBNÝ HÝBATEĽ

Všetko, čo je v pohybe (čo sa mení, vyvíja – prechádza z možnosti do uskutočnenia), musí byť pohybované (menené) niečím iným, a to, keďže sa tiež hýbe, zase niečím iným... postup do nekonečna nie je možný, preto musí existovať prvý hýbateľ, ktorý nebol a nie je ničím pohybovaný. Nehybný hýbateľ. Pod nehybným hýbateľom sa rozumie Boh.

1. ČOKOĽVEK JE V POHYBE (V ŠTÁDIU ZMENY), JE POHYBOVANÉ (MENENÉ) NIEČÍM INÝM.
2. POSTUP DO NEKONEČNA NIE JE MOŽNÝ.
3. PRETO MUSÍ EXISTOVAŤ PRVÝ HÝBATEĽ (PÔVODCA ZMENY, KTORÝ VŠAK SÁM ZMENÁM NEPODLIEHA) = BOH

Druhá cesta k Bohu (tiež kozmologický typ dôkazu) má podobnú „logiku“.

AD. 2. NEZAPRÍČINENÁ PRÍČINA

1. Každý účinok má príčinu.
2. Postup do nekonečna nie je možný.
3. Preto musí existovať prvá príčina – nezapríčinená inou = Boh

AD. 3. DÔKAZ Z NÁHODILOSTI

Svet sa skladá z náhodilých vecí (súcien). To sú také, ktoré vznikajú a zanikajú. Všetko, čo je náhodilé, má príčinu svojho vzniku.
Ale všetky veci – súcna navzájom nemôžu byť závislé. Musí existovať nutné súcno, ktoré Tomáš nazýva Boh.

1. Existujú nejaké náhodilé súcna.
2. Ak existujú nejaké náhodilé súcna, potom musí existovať i nutné súcno.
3. Preto nutné súcno existuje a je ním Boh.

Zástancom kozmologického dôkazu bol aj Leibniz. Tvrdil, že NIČ SA NESTANE BEZ DOSTATOČNÉHO DÔVODU. Všetko, čo existuje musí mať na svoju existenciu nejaký dostatočný dôvod. Pre všetko existuje vysvetlenie. Avšak svet ako taký tento dôvod vlastnej existencie nevlastní sám v sebe, preto existuje Boh.

AD. 5. TELEOLOGICKÝ DÔKAZ

Kozmologický dôkaz tvorí spolu s teleologickým dôkazom jednu koľaj. Telos znamená cieľ, účel. Ten vyvodzuje Božiu existenciu z poriadku, ktorý vládne vo svete. Sami sa môžeme presvedčiť, že vo svete panuje istý druh poriadku (aj keď niekedy tu máme riadny „bordel“ :o) V chaose sveta môžeme pozorovať istý poriadok (kozmos=poriadok). Pohyb planét. Ako vždy vznikne zo žaluďa dub a ako má všetko svoj presný „životný štýl“.
Aj rozumom neobdarené hmotné veci vytvárajú poriadok, ktorý slúži k ich vzájomnému prospechu. Preto je potrebná rozumová bytosť, ktorá tieto hmotné veci takto uspôsobila – Boh.

Rozdiel medzi kozmologickým a teleologickým dôkazom by sa dal vyjadriť takto:
1. kozmologický hovorí o stvorení sveta (niekým)
2. teleologický o ďalšom udržiavaní sveta (niekým)