Dáždniky z čínskeho obchodu

Daždivý týždeň bol dlhý. A môj dáždnik takú dlhú pracovnú dobu opäť nezvládol. Neostávalo mi nič iné ako ísť si kúpiť nový. Svoj starý- rozpadnutý som okamžite vyhodila do smetného koša a užívala si pocit sucha nad mojou hlavou a bezpečia, pretože sa mi pred očami konečne nemihotali žiadne ovisnuté drôtiky. Po chvíli mi do hlavy vkĺzla myšlienka: my sme vlastne ako tie dáždniky. Ony sa rozpadávajú a my stále padáme. Staré vyhadzujeme- kupujeme nové. Hriechy ľutujeme a po každej sv. spovedi sa snažíme začať odznova. Je to neustály kolotoč. Keď som premýšľala či mi môj nový dáždnik konečne vydrží, po prirovnaní k svojmu vlastnému životu, prišla okamžitá odpoveď- NIE. Opäť sa rozpadne, pretože aj ja opäť padnem. Je to len otázka času. Oproti dáždnikom však máme jednu veľkú výhodu. My nekončíme v smetných košoch. Tam končia len naše slabosti, pády, hriechy... Pokiaľ dáždniky musíme celé vymeniť, nám stačí očistiť svoje srdce. Mnohí nájdu kvalitný dáždnik, ktorý im slúži celé roky, avšak nájsť také srdce je nemožné. Bol jeden človek, ktorý mal srdce bezhriešne, ktorý sa nikdy nijako neprevinil, ktorý nikdy nikomu neublížil a všetkých okolo seba miloval. Bol dokonalý. Volal sa Ježiš. Bol nositeľom všetkých dobrých vlastností. Zlú nemal ani jednu. Viete si to predstaviť? Viete si predstaviť človeka, na ktorom vám neprekáža ani jedna jediná vec? Nijaká maličkosť? Lebo jednoducho nemá aká... Volal sa Ježiš. A pred pár týždňami vstal z mŕtvych. Stretávam Ho takmer každý deň vo sviatosti Oltárnej. Hovorím si: ,, Prijímam zmŕtvychvstalého Ježiša a obliekam si nového človeka.“ Tak ako si ho obliekam po každej sv. spovedi. Napriek tomu, že bol charakterizovaný ako dobro samo o sebe, mnohí sa pýtajú: ,,Akí vlastne je? Máme sa Ho báť? Je prísny alebo milosrdný?“ Aj ja sa na Neho obraciam s touto otázkou. ,,Aký vlastne si Pane? Zahŕňaš ma svojou láskou, svojimi milosťami... Trápi Ťa každý môj hriech, smútiš nad každým jedným mojím pádom. No na druhej strane si aj prísny. Hovoríš mi, že nemám byť vlažnou, že neexistuje polovičatý svätý a tak ani ja nemôžem rozdeľovať svoj život na dve časti. Pol dňa strávim v ,,modernom“ svete a pol dňa v tvojej prítomnosti. Nie. Tak to nefunguje. Chceš nás celých. Celý náš deň musí byť jednoducho presiaknutý Tebou. Deň má byť našou obetou, našou chválou. Mám sa Ťa teda báť?“ Máme sa Ho teda báť??? On je Pravda, Cesta, Život, Viera, Nádej, Láska, Milosrdenstvo... Netreba však zabúdať, že On je aj náš OTEC. A keď si uvedomíme, že otec je ten, ktorý nás vychováva, nájdeme svoju odpoveď. Keď už vieme, že existuje dokonalý človek, nezabúdajme, že On je zároveň aj naším dokonalým Dáždnikom, ktorý nás ako jediný ochráni pred každou búrkou.