Za posledné obdobie som sa stretol v diskusiách s pár ľuďmi, ktorí majú pozoruhodné názory na smilstvo. V prvom rade podľa nich samozrejme Cirkev nemá pravdu, keď tvrdí, že Boh v Biblii považuje predmanželský sex za hriech. Je to základný postoj mnohých súčasných akožekresťanov, taký typický masový. Ich názory na smilstvo sa ďalej pohybujú od takých, kde nepovažujú za smilstvo, keď spolu dvaja spávajú aj keď nie sú zosobášení, ale sú si verní, až po názory typu, že smilstvo nie je ani prípad promiskuitného sexuálneho správania. Čo teda na to hovorí samotná Biblia a teda Boh?
Okrem iného sa tu opäť otvára otázka manželstva. Z pohľadu mnohých je to len papier. Povedal by som, že tento náhľad na manželstvo bol z veľkej časti podporený zriadením inštitútu štátneho manželstva. Avšak sobáš v kostole pred Bohom je v skutočnosti viac. Je to aj získanie veľkého požehnania do manželského života, ak oň stojíme. Je to tiež dávanie okoliu najavo, že Boh pre mňa odteraz neznamená menej než partner, ale stále má svoje dôležité, resp. prvé miesto v mojom živote a preto chcem, aby bol súčasťou aj nášho manželstva. Niečo viac som písal k tejto téme na svojom starom blogu na SME [2].
Prejdime teraz späť k téme smilstva. Aké sú teda vyjadrenia v Biblii, ktoré poukazujú na to, že sexuálny život pred manželstvom (aj keď sú si partneri verní) je smilstvom?
Hneď na začiatok by som podotkol, že by sa mohlo zdať obhajcom názorov tolerantných k smilstvu minimálne zvláštne aspoň to, že napriek reformácii a iným deleniam kresťanskej Cirkvi, všetky veľké denominácie hlásiace sa ku kresťanstvu považujú za smilstvo aj sexuálny život pred manželstvom. Ak by v tom aj pôvodná jednotná Cirkev nemala pravdu, prečo by sa toho už mnohí nechytili skôr a nezmenili to?
Teológovia a biblisti, ktorí dosť dobre poznajú kontext Písma, židovskej kultúry a tradície by vedeli toho nájsť k tejto téme asi viac. Uvádzam tu aspoň pár nasledujúcich veršov (mimo desať Božích prikázaní a viacerých ďalších najmä starozákonných nariadení, ktoré tu neuvádzam - týkajú sa napr. homosexuality, zoofílie a pod.), ktoré som našiel, a ktoré sa týkajú danej témy. Smilstvo je v podstate vnímané ako akákoľvek nečistota v oblasti sexuality:
1. Kor 6,15; 7,1; 10,8; 6,9 Nerozpíšem tu všetky tieto verše z Prvého listu Korinťanom, ale odporúčam prečítať si ich v Písme. Za všetky aspoň 7,1:
Manželstvo -1 O tom, čo ste písali: Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy. 2 Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.
3 Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. 4 Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. 5 Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť. 6 No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz. 7 Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak; druhý inak.
8 Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. 9 Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.
Nerozlučnosť manželstva - 10 Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža 11 - a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku.
Ex 22,16:
16 Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená, a bude s ňou obcovať, zaplatí svadobný dar a vezme si ju za manželku! 17 Ale ak mu ju jej otec nijako nechce dať, zaplatí toľko, koľko sa dáva panne do vena!
Dt 22,13:
13 Ak si muž vezme ženu a vojde k nej, ale potom sa mu znepáči, 14 a preto hľadá zámienku, aby ju mohol zapudiť, roznáša o nej nehanebnosti a hovorí: „Keď som si túto vzal za manželku a keď som k nej vošiel, nenašiel som ju pannou!“ 15 - nech ju jej otec a matka vezmú a privedú aj s dôkazom panenstva k starším mesta v bráne 16 a otec mladej ženy povie starším: „Svoju dcéru som dal tomuto za manželku, ale preto, že ju nenávidí, 17 roznáša o nej nehanebnosti, keď tvrdí: „Pri tvojej dcére nenašiel som panenstvo“ - nuž, hľa, dôkazy panenstva mojej dcéry,“ a rozvinú šatu pred staršími mesta. 18 Starší mesta dajú toho muža chytiť a zbiť ho. 19 Potom ho odsúdia na peňažitú pokutu sto šeklov striebra, ktoré dá devinmu otcovi, lebo uviedol do zlého chýru izraelskú pannu, a musí ju mať za manželku a nebude ju môcť prepustiť po celý čas svojho života.
20 Ale ak bude pravda, čo jej vyčíta, a ak sa nenájdu dôkazy devinho panenstva, 21 nech ju vyhodia z domu jej otca a mužovia toho mesta nech ju ukameňujú, nech zomrie, lebo sa dopustila nešľachetnosti v Izraeli, keď smilnila v otcovskom dome, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
22 Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela.
23 Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, 24 jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. 25 Ale ak nejaký muž nájde v poli nejakú ženu, ktorá je zasnúbená, a násilne sa jej zmocní a bude s ňou spať, bude len on usmrtený. 26 Dievča nebude trpieť, lebo tomuto dievčaťu sa stalo tak, ako keď sa zlodej postaví proti svojmu bratovi a zabije ho. 27 Ono bolo samo v poli, volalo o pomoc, ale nemal ho kto obrániť.
28 Ak sa niekto stretne s devou, pannou, ktorá nebude zasnúbená, a násilne ju schytí a bude s ňou spať, ak vec predložia súdu, 29 ten, čo s ňou spal, dá jej otcovi päťdesiat šeklov striebra a musí si ju vziať za manželku, lebo ju ponížil, a nebude ju môcť zapudiť po celý čas svojho života.
30 Nik si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca, ani odhaliť otcovu prikrývku.
Čosi viac môžu objasniť ešte aj nasledujúce verše.
Mt 5,27:
27 Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš!“ 28 No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. 29 Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
31 Ďalej bolo povedané: „Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!“ 32 No ja vám hovorím: „Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.
Mt 1,18:
18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.
19 Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20 Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
22 To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
24 Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.
Do istej miery je otázka smilstva načatá aj v 1Tm 3,2;12.
Dali by sa nájsť aj mnohé ďalšie odkazy, ale buď je v nich opakované niečo podobné ako som uviedol alebo sa venujú určitým špecifickejším oblastiam smilstva. Možno by som ešte spomenul krvismilstvo, za ktoré bola považovaná súlož s príbuzným. Práve preto je pred slovo smilstvo daný výraz krvi, lebo je to súlož medzi pokrvnými príbuznými. Dá sa z toho vydedukovať, že ak je krvismilstvom akákoľvek súlož medzi príbuznými (samozrejme mimo manželstva - v tomto prípade sa manželstvo ani nepripúšťalo), potom pod samotným smilstvom možno chápať akúkoľvek súlož mimo manželstva.
A ešte taký malý dodatok. Myslím si, že ak niekto neverí všetkému čo hovorí Biblia, lebo mu to nevyhovuje, ale viac verí akejsi svojej osobnej viac či menej synkretickej viere, ktorá je vo viacerých bodoch v rozpore s Bibliou, potom je takmer isté, že tú svoju vlastnú vieru môže oveľa menej rozumovo podložiť a odôvodniť. Ak niečomu z Biblie niekto verí a niečomu nie, prečo to čo z nej verí prijíma a to druhé nie? Aké kritériá používa na filtrovanie jej obsahu a prečo by mali byť tieto kritériá správne?
S istotou sa dá povedať, že keď žena spala s jedným mužom čo i len raz a napokon sa chcela vydať za iného a ten zistil, že nie je panna, potom ju mohli ukameňovať.
Keď bol taký prípad, že sa zistilo, že muž spal so ženou a neboli manželia, mali sa vziať. V danej kultúre v tom období sa nepraktizovalo niečo také, že by muž so ženou žili spolu nezosobášení. Bolo to neprípustné, takže neviem povedať či by takú ženu, prípadne aj muža ukameňovali alebo nie, ktorí by sa pokúsili žiť nezosobášení. Môžeme len hádať...
Starozákonné príkazy dané Bohom boli z nášho pohľadu možno až kruté. Ja to vnímam tak, že mimo iné nám Boh v Starom zákone ukazuje ako človek páchaním hriechu stráca svoju hodnotu, pretože hriech ho oddeľuje od blízkeho vzťahu s Bohom. A ak nestojíme v prvom rade o tento vzťah s Bohom, potom náš krátky a neraz trápením naplnený život je aj tak márnosť, lebo sme sa zriekli večného života založeného na láske s Ním.
- Biblikum [3]