Keď tento nadpis mohúcne vypoviem, tak sa mi to zdá až priveľmi naivné – avšak len potiaľ, pokiaľ sa zastavím na obhliadke svetského zmýšľania. My sme však kresťania, a teda náš Boží Pastier nás objíma ako ovečky na strane odlišného myslenia plného nádeje, ktorá sa konkretizuje vo vízii sveta a zjavenia Boha v dejinách v celkom odlišnej perspektíve.
Keď nazrieme Božie zjavené slovo vo svojom prenikavo obsažnom celku, tak uvidíme okrem iného jedno centrálne memento – sú ním dejiny spásy. Boh už na počiatku stvoril človeka pre život, a nie preto, aby sa jeho fyzično trápilo a napokon zomrelo, rozpadlo a spráchnivelo. To nikdy nebol cieľ Božej stvoriteľskej činnosti. On nás stvoril pre život, pre to, aby sme žili. A žili navždy. Nikdy nepočítal s tým, že človek, vznešenosťou a milosťou pozdvihnutý na úroveň Božieho obrazu, raz na večné veky zhynie. Bolo by to v rozpore s princípmi božskej moci svojím Slovom dávať povstať veciam k bytiu, povolať ich k jestvovaniu a toto jestvovanie im aj naďalej láskyplne udržovať. Boh je darca života, je tvorca života, je garant života. Celá Biblia, celé Sväté písmo, ako i celé Božie zjavenie v dejinách ľudstva je o tom, že Boh chce, aby človek po svojom smrtonosnom páde znovu okúsil plnosť života (porov. napr. Jn 17,1-5), plnosť nekončiaceho sa života v spoločenstve bytostí, ktorých láska a trvalé slávne bytie vytvárajú to, čo evanjelium často nazýva nebeským kráľovstvom.
-
Našou úlohou, drahé sestry a bratia v Pánovi, je, aby sme sa čoraz viac ponárali do toho oslobodzujúceho kresťanského myslenia a pocítili na sebe skutočnosť, že pravda oslobodzuje (porov. Jn 8,32). Lebo ak pochopíme a s čistou úprimnou mysľou vedome prijmeme, že my už nikdy nezanikneme, my už nikdy nezhynieme, ale na večné časy budeme žiť, a to pretvoreným, plnohodnotným a blaženým životom, tak v tom okamihu sa rozplýva hmla strachu a bariéry neistôt sa rozpadnú sťaby triesky. Náhle sa bežné problémy sveta, v ktorom nie sme chválení, ani oslavovaní, ba naopak skôr trápení a vysmievaní, ukážu ako malicherné a nás ožiari celkom nový, sýty jas nádejnej perspektívy. V nej uvidíme a pochopíme aj samých seba ako maličkých, jednoduchých a nehodných, pričom mnohé naše trápenia dostanú pečať veľaznačného zmyslu, čo nám následne pomôže nemalomyseľnieť a udržať si pevnú vieru až do konca (Hebr 3,14).
Je to vlastne jednoduché. Sme veriaci alebo nie sme? Ak sme, tak potom prijímame celú kresťanskú vieru a fundamentom kresťanskej viery je sloboda Božích detí v perspektíve večného života – vďaka oslávenému Pánu Ježišovi bez problémov prekonajúc fyzickú smrť. V tom prípade sa na nás vzťahujú všetky prisľúbenia a my sa môžeme oddať svojej viere naplno, bez strachu z pochybností. Nedať sa zmiasť fyzickým svetom, ktorý žije svojím materializmom a rovnako svojím materializmom aj umiera. My žijeme. Náš Pán nás k životu povolal, náš Pán nás pre život vykúpil a náš Pán nám aj život v posväcujúcej milosti spásonosne garantuje.
-
Tak jest.
-
- Teológia [2]