Stačí si ráno prečítať denník, cestou do práce zapnúť rádio alebo večer pozrieť televízne noviny. 
Denno-denne sme konfrontovaní rôznymi nešťastiami, celosvetovými, verejnými, no i tými osobnejšieho rázu. Nad niektorými možno len nezainteresovane pokrčíme ramenom, máme pocit, že sa nás netýkajú, iné v nás vyvolajú súcit, no čoraz viac môžeme byť svedkami narastajúceho pocitu strachu vyvolaného blízkosťou podobnej situácie, ktorá visí nad naším životom ako Damoklov meč. Max Lucado [2] sa rozhodol v jednej zo svojich kníh venovať práve fenoménu strachu, ktorý – ako sa zdá – je pre našu dobu určujúci.
Úvodná časť knihy Bez strachu je venovaná analýze súčasnej doby nakazenej strachom. Lucado opisujúc ducha súčasnosti konštatuje: "Zdokonaľujeme investičné plány, inštalujeme pokročilé bezpečnostné systémy, uzákoňujeme zvýšené výdavky na armádu, a predsa sme závislí na psychofarmakách viac ako ktorákoľvek iná generácia v histórii. (...) Deti v súčasnosti zažívajú viac strachu ako psychiatrickí pacienti v roku 1950."
Strach, či už si to uvedomujeme alebo nie, je tým, čo zásadne ovplyvňuje naše prežívanie života, určuje naše rozhodnutia a v konečnom dôsledku nás paralizuje a nominuje do úlohy pasívneho pozorovateľa udalostí, ktoré sa v našom živote dejú práve vďaka nemu. Strach nadobúda skrze Lucadovo skutočne majstrovské jazykové stvárnenie kontúry uzurpátora ľudského šťastia. Autor poukazuje na ničotnosť strachu, ktorý nielenže ničí prítomný okamih života človeka, ale aj blokuje celú jeho budúcnosť – totiž zabraňuje človeku snívať, plánovať a čokoľvek konať. "Strach nás zaženie do väzenia a pribuchne za nami dvere. Nebolo by úžasné vyjsť z neho von?"
Nasledujúce kapitoly sme pozvaní prijať túto ohromnú ponuku, ktorá v sebe zahŕňa proces uvedomenia si, priznania strachu zodpovedného za stagnáciu nášho života, opustenia väzenia, do ktorého nás strach zahnal. Cestu von absolvuje spolu s nami aj autor, ktorý nás necháva nazrieť do tajných zákutí svojej duše. Všetko sa deje cez vypestovanie si dôvery v Božie prisľúbenia, ktoré tvoria motto ku každej kapitole.
V centre autorského záujmu sú tieto strachy: strach z nedôležitosti; strach, že Boha sklamem; strach z nedostatku; strach, že neochránim svoje dieťa; strach z nezdolateľných úloh; strach z toho najhrôzostrašnejšieho scenára; strach z násilia; strach z nadchádzajúcej zimy; strach z posledných chvíľ; strach z toho, čo príde; strach, že Boh neexistuje; strach z globálnej katastrofy; strach z Boha, ktorý sa vymyká mojim predstavám. (Pozn. podnadpisy jednotlivých kapitol)
Max Lucado analyzuje tieto základné životné strachy človeka prenikavým okom psychológa, vysvetľuje a vychováva človeka k odvahe v osobe skúseného pedagóga a ukazuje cestu, východisko, ktoré je založené na dôvere v Božie slovo - v úlohe pastiera duší. Všetko sprevádza vážnosť a zároveň isté nadľahčenie, vycibrený jazyk a ostrovtip autora.
Východiskom každej kapitoly je nachádzanie sa človeka v určitej situácii, ktorá je poznačená strachom. Strach, ktorý utvára (či skôr znetvoruje) ľudskú existenciu, určuje človeku spôsob života, správania, sa stáva jeho podstatným určením. Toto existenciálne rozpoloženie je pre autora odrazovým mostíkom k rozvíjaniu sledovaného problému. Na počiatku rozprávania, výkladu je životná situácia súčasného človeka, ktorú autor prepája so zážitkom biblického človeka, napr. strach o život svojho dieťaťa verzus Jairus, ktorý prichádza za Ježišom, aby mu uzdravil dcéru. Biblický text je vstupnou bránou, prizmou, cez ktorú je čitateľ pozvaný k sebareflexii. Božie slovo ho posúva k novému vnímaniu situácie, v ktorej sa ocitá.
Nepochybne je jedným z hlavným zámerov autora terapia. Nejde mu len o videnie akýchsi paralel medzi vlastným životným rozpoložením a biblickou udalosťou a postojom, ale skutočným cieľom a zavŕšením autorských snáh je liečba a uzdravenie človeka. To sa deje prostredníctvom spomínaného stotožnenia situácie a strachu súčasného človeka so strachom biblických protagonistov. Povzbudenie "Nebojte sa!" adresované apoštolom, je tak adresované aj nám. Prísľub nového a zároveň toho istého Tešiteľa – Ducha patrí taktiež i nám. Pokoj, ktorý zanechal apoštolom je tiež darom pre nás, našu dobu. Je potrebné ho len prijať.
Žiaden človek nie je uchránený od následkov doby. Nik z nás sa nemôže pochváliť tým, žeby sa nikdy nebol bál, nikdy nezakúsil pochybnosť a strach. No všetci sme pozvaní opustiť väzenie svojho strachu a svoju nádej vložiť na toho, ktorý jediný nesklame...
"Tak utíš, srdce, už svoj zhon!
Ver, Boha čakaj s pokorou!
On, hoci dlho otáľa,
nechodí nikdy neskoro.
Nechodí nikdy neskoro,
nedáva dobro na prídel.
Nebúr sa, srdce na vlnách –
upokoj sa, kým nepríde.
Upokoj sa, kým nepríde...
Čas ťa vždy v diaľku posiela...
Nohy, čo Boha čakajú,
pribehnú prvé do cieľa.
Pribehnú prvé do cieľa,
aj keď je výdrž úbohá...
Nuž stíš sa, srdce, s pokorou;
ja budem čakať na Boha."
...
Knihu Bez strachu od Maxa Lucada prináša slovenským čitateľom vydavateľstvo Kumran.sk [3].