Ak je Boh, prečo je vo svete toľko zla? – to je jedna z otázok, ktoré trápia ľudí už dosť dlhú dobu a táto otázka sa čoraz viac transformuje do podoby výčitky adresovanej nám kresťanom, ale aj všeobecne veriacim.
Bill Hybels je pastorom pôsobiacim v Amerike, manželom a otcom rodiny, a tiež autorom viacerých pútavých kníh, ktoré nám prináša vydavateľstvo Kumran [2]. V jednej z nich, a síce v knihe s provokatívnym názvom – Kým si, keď sa nik nepozerá? [3]
– vyjadruje svoje presvedčenie, že "zlo zo sveta nezmizne, pokiaľ ľudia, ktorí milujú Boha a ktorí sa pálčivým problémom sveta odmietajú podvoliť, nezačnú žiť podľa svojich hodnôt – odvahy, disciplíny a lásky."
Tým sa jasne vyjadril k téme zla a existencii Boha vo svete. Boh je a je aj zlo, no zlo vo veľkej miere je dôsledkom slobodných ľudských skutkov. Jeho eliminácia je potom tiež záležitosťou ľudskej slobodnej vôle. Kresťania majú podľa autora v rukách moc postaviť sa aktívne zlu vo svete. Je to dokonca ich povinnosť. Autor však reflektuje súčasný stav kresťanov, ktorý sa skôr podobá kóme. Jeho cieľom je vzkriesiť v kresťanoch ich ducha, ich hodnoty, Boží obraz. K náprave totiž dochádza, "keď ľudia konajú ako Boží ľudia."
Vo svojej knihe – Kým si, keď sa nik nepozerá? – sa zameriava na kladné vlastnosti človeka, človeka stvoreného na Boží obraz. Tieto sú podľa neho zatlačené samým nositeľom do úzadia v záujme zachovania si spoločensky zaužívanej fasády. Nie negatívne Ja , ale pozitívne Ja je to, čo autor hľadá a necháva v texte vidieť. Čitatelia sa preto nemusia báť toho, že kniha ich zahanbí a zvozí pod čiernu zem, tiež nie, že by v nich nechala rásť pýchu. Bill Hybels totiž volí zlatú strednú cestu, ktorou pozdvihuje mocou Božieho slova človeka z prachu svojich necností, oprašuje ho a učí ho ako si zachovať dôstojnosť Božieho dieťaťa. Podnázov – Ako byť sám sebou a nepristupovať na kompromisy – tiež avizuje predmet i cieľ publikácie, autorovi ide o človeka stvoreného na Boží obraz, tzn. o človeka vo svojom jadre. V knihe pred nami vyrastá cnostné Ja – také, aké bolo zamýšľané Stvoriteľom. Smelo možno dať knihe ďalší podnázov – Vzkriesenie cností.
Autor sa špeciálne venuje odvahe, disciplíne a tiež vízii, ktoré sú dôležité pri formovaní každého kresťana a mali by byť pre neho charakteristické. Všetky tieto vlastnosti sú akoby jeho pečaťou, súčasťou toho, čo autor v knihe nazýva Boží charakter. Ide o možnosti skryté v nás, ktoré sú nositeľmi nádeje na zmenu, obnovu sveta. Aktívnou na premene sveta je tiež láska, ktorá môže mať rôzny charakter. Vnímame ju ako prísnu, keď je treba hovoriť vo vzťahu pravdu, ako nežnú, keď sa vciťujeme do druhého, ako radikálnu, obetavú, keď sme ochotní položiť za druhého aj život... V našom živote sa tak rodia cnosti - úprimnosť, pravdivosť, čestnosť, láskavosť, a tie participujú na premene sveta, ktorému vládne zlo.
Byť Božím, mať Boží charakter znamená mať vplyv . Nie však byť vplyvným v negatívnom zmysle, práve naopak – znamená to, že naše postoje, správanie a hodnoty sa pre druhých stávajú inšpiráciou, a tak majú moc meniť svet k lepšiemu. Pre lepšie pochopenie toho, čo znamená pre kresťana mať vplyv, si autor pomáha podobenstvom o lampe z Písma (Mt 5, 14-16): "Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome." 
Ak chceme, aby svetlo lampy osvetľovalo celú izbu, musíme ju postaviť, čo najvyššie. Tak majú kresťania otvorene prejaviť svoje hodnoty, aby sa tak stali známymi všetkým ostatným a mohli rozohnať mrákavy doby.
V úvode publikácie zaznela otázka možnosti zladenia existencie zla vo svete a existencie Boha. Ide o otázku filozofickú, teologickú i morálnu. Autor však používa jednoduchý jazyk a porozumieť mu môže široké publikum, ku ktorému sa obracia. Obrazmi a príkladmi napomáha lepšie pochopiť jadro predkladaného problému a jeho kniha tak dostáva punc populárnej príručky duchovného života.
Ťažisko a možné rozuzlenie problému zla autor presunul na kresťanov, ktorí sú podľa slov Písma svetlom sveta. Horieť a rozpaľovať – je zhrnutie ich, teda nášho povolania. Bill Hybels hovorí, že každý z nás sa podobá sviece, ktorá vydáva isté svetlo. Keď sa v nás prebudí Boží obraz, naše skutočné hodnoty, Boží charakter, potom budeme meniť svet k lepšiemu...
V dejinách zaznel viackrát názor, že zlo je neprítomnosťou dobra podobne ako je tma neprítomnosťou svetla. Svetlom sa rozvidnieva, dobrom sa zlu zamedzuje expanzii. Je na nás, či túto našu veľkú životnú úlohu prijmeme, alebo sa budeme len pasívne prizerať a konštatovať, že zlo sa stále viac rozpína...
Kým si, keď sa nik nepozerá? :-)