S učením taliančiny som ako samouk začínala niekoľkokrát,

ale vždy som len začala.
Žiaľ,
cudzie jazyky sú pre mňa
tvrdý oriešok
a ja nemám vytrvalosť,
snažiť sa ho rozlúsknuť.
A tak poznám z nej len pár slov.
Ale keď som si
na jednom z transparentov
na svätopeterskom námestí,
prečítala:
„NON ABBIAMO PAURA“
začala som rozmýšľať nad tým,
čo vlastne potrebujem k životu.

Naučiť sa po taliansky
alebo nebáť sa
a viac dôverovať Bohu?

Lebo aj s tým začínam
stále odznova,
a niekedy sa mi zdá,
že je to ešte ťažšie,
ako sa učiť cudzie jazyky.

Naozaj,
prečo nás Ján Pavol II.
tak často povzbudzoval Ježišovými slovami: „Nebojte sa!“ ?
Možno preto,
že vedel,
že strach, chce len jedno.

Vzdialiť nás od Otca.

P.S.
Tento obrázok,
na ktorom je Ján Pavol II. so svojim atentátnikom Ali Agcom,
vystrihnutý ani neviem z čoho,
mám už roky zavesený na stene.
Zvyčajne, keď sa naň pozriem,
spomeniem si na podobenstvo o márnotratnom synovi.
Ale až dnes som si pritom uvedomila,
že aj márnotratný syn musel prekonať strach.

A skončil v otcovom náručí.