Neľútostný mráz z minulého týždňa spálil skoro všetko.

Aj rozkvitnuté kvety jahôd.
Na stonke zostal iba jeden.
A tak som si pri pohľade naň spomenula, (ako inak), na hokej. :-)
Lebo aj tam to tak chodí.
Neľútostné pravidlá hovoria,
že víťaz môže byť len jeden.
A naši hokejisti...
Aj keď som im veľmi priala,
aby sa dostali čo najďalej,
pravdu povediac,
vlastne som si vydýchla.
Nasledujúci priebeh šampionátu,
už môžem sledovať bez stresu. :-)

Ale hokej,
a hra našich hokejistov na MS,
prináša inšpiráciu pre život.
Teda aspoň pre ten môj.
Lebo,
prehrávať zápas za zápasom,
a snažiť sa v tom nasledujúcom znovu bojovať,
tak to mne niekedy chýba.
A pritom mám pred sebou iný cieľ,
ako je postup do finále MS v hokeji.

Hokejisti teda už svoj boj o finále dobojovali.

Ale ja, a každý z nás, môže o to svoje „finále“, bojovať ďalej.
V tomto je rozdiel medzi hokejom a životom.

Možno jediný,
ale podstatný.