Človek,
ktorý ma dokáže najviac prekvapiť,
má moje meno,
pozerá na svet mojimi očami,
nosí moje oblečenie,
obúva si moje topánky...
Familiárne mu hovorím - môj človek.
Môj človek ma často prekvapí svojimi reakciami,
svojou vierou a svojou nedôverou,
svojimi nádejami a svojimi nenádejami,
svojou odvahou a svojimi strachmi,
svojou chuťou bojovať a svojou chuťou vzdať sa...
Môj človek je naozaj nevyčerpateľný zdroj prekvapení.
Žiť s ním, je veru náročné. :-)
Keby tak môj človek reagoval vždy len správne a nevedel by,
čo je to nedôvera, nenádej, strach, chuť vzdať sa...
Život by bol úžasne jednoduchý.
Ale,
môj človek je taký, aký je.
Pre mňa, (a možno aj pre ľudí okolo mňa),
často nepochopiteľný. :-)
No napriek tomu všetkému,
(či práve preto?),
viem,
že Boh to ešte stále chce.
Urobiť z toho môjho človeka, Jeho človeka.
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač