K tomuto obrázku sa nedá nič iné napísať, iba to,
čo už napísal básnik Milan Rúfus.
Raz mali anjelici kreslenie.
A pane - s farbičkami.
A v triede bolo ticho nesmierne
a maľovali sami.
Stvoriteľ prišiel iba po chvíli
pozrieť sa na obrázky.
A múdre oči sa Mu rosili
od dojatia a lásky.
"Čo ste to vymysleli, detičky?
Veď je to divukrásne!
Čo skrýva v sebe duša maličkých,
že múdry iba žasne?"
A začal farbiť krídla motýľov
a vymýšľal si kvety.
A radili Mu pritom podchvíľou
tí malí, drobní svätí.
Potom sa s nimi zdvihol do výšky,
maľoval vtákom perie.
A hovoril si: "Moje hlavičky!
kde sa to v nich len berie?"
Keď už mal svoju maľbu hotovú,
zvinul ju do polkruhu.
A zoslal deťom Božiu podkovu
a matku farieb - dúhu."
(Milan Rúfus - Deti a dúha)
A predsa ešte malý dovetok.
Ďakujem, Pane.
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač