Hríbačka II. alebo Niekedy hľadíme a nevidíme


Stáli si tam
celkom nenápadne.
Keď som ich zbadala,
uvedomila som si,
že som popri nich
už dvakrát prešla,
a vôbec som si ich nevšimla.

Ale,
nevšimnúť si hríby
v lese,
to vlastne nie je až taká tragédia.
Nájde ich niekto iný
alebo sa stanú pochúťkou pre slimákov.

Horšie je,
keď človek nevidí iné.

Možno príležitosť pomôcť, povzbudiť, poradiť
alebo prejaviť len trochu obyčajného záujmu o druhého človeka.

Hm...

Hríby sú tu, aby boli videné.
Ľudia sme tu, aby sme videli.

Ani hríby, ani ľudia, nie sme tu zbytočne.

Zbytočné sú len naše dni, v ktorých sme si nevšimli,
že nás niekto potrebuje.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 29.04.2013 - 14:35
    Táto otázka sa znovu a znovu stáva aktuálnou, hoci je vlastne už mnohorako zodpovedaná. Dnes mi...
  • 25.04.2013 - 05:51
    Na zastávke autobusu sa objavil celkom potichu, so srsťou vlhkou od rannej rosy.
  • 24.04.2013 - 06:58
    Z temnôt do svetla...Aká ťažká cesta býva...
  • 22.04.2013 - 06:46
    O môj Bože,čo si zamýšľal tým,keď si vložil nesmrteľnosť do obálky smrteľnosti?Hovorievame,že...
  • 18.04.2013 - 05:47
    Za skorého rána v spleti konárov, „Dedinský zbor“ má svoj dnešný koncert. Každý člen si síce...
  • 16.04.2013 - 06:04
    Pri pohľade z kopca vidieť ako dedina ožíva. Sivé eternitové strechy nahrádzajú nové farebné...
  • 06.04.2013 - 20:58
    ÚVOD
  • 02.04.2013 - 10:44
  • 31.03.2013 - 06:58
    Náš boh, počasie, si robí, čo chce. A my mu pritom toľko toho dávame. Náš čas – pri správach o...
  • 24.03.2013 - 12:48
    S Adamom sme sa stretli celkom „náhodne“. Po mojich niekoľkých zvedavých otázkach a jeho...