Hríbačka II. alebo Niekedy hľadíme a nevidíme


Stáli si tam
celkom nenápadne.
Keď som ich zbadala,
uvedomila som si,
že som popri nich
už dvakrát prešla,
a vôbec som si ich nevšimla.

Ale,
nevšimnúť si hríby
v lese,
to vlastne nie je až taká tragédia.
Nájde ich niekto iný
alebo sa stanú pochúťkou pre slimákov.

Horšie je,
keď človek nevidí iné.

Možno príležitosť pomôcť, povzbudiť, poradiť
alebo prejaviť len trochu obyčajného záujmu o druhého človeka.

Hm...

Hríby sú tu, aby boli videné.
Ľudia sme tu, aby sme videli.

Ani hríby, ani ľudia, nie sme tu zbytočne.

Zbytočné sú len naše dni, v ktorých sme si nevšimli,
že nás niekto potrebuje.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 03.09.2011 - 10:45
    „Kresťania sú ako hnoj: ak ho porozhadzujete po poli, bude vďaka nemu všetko lepšie rásť, ak ho...
  • 02.09.2011 - 20:37
    Poznáte to. Rady od nevidím do nepočujem, od pondelka až po dvere spovednice. Novokňaz by sa možno...
  • 29.08.2011 - 21:06
    Pozývam. A dávam vám týždeň na premyslenie, či sa pridáte v modlitbe k našej novobanskej komunite...
  • 28.08.2011 - 14:17
  • 27.08.2011 - 21:17
    Nervy! Tretíkrát zničení ako frontoví vojaci, tretíkrát páchnuci ako stádo tibetských kôz,...
  • 27.08.2011 - 19:21
    Venované všetkým, ktorým som povedala, že raz do týždňa niečo napíšem... A nenapísala som. Nazvať...
  • 27.08.2011 - 10:59
    V nedeľu, má byť možnosť pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život. Mnohí dokážu...
  • 26.08.2011 - 09:08
    Teda aspoň u nás na sídlisku sa to k tomuto ideálu až nebezpečne približuje.
  • 20.08.2011 - 21:47
    Bol to taký obyčajný narodeninový deň. Ja som oslávil tie svoje a niekto sa narodil. Druhýkrát.
  • 19.08.2011 - 18:13
    Asi každý z nás pozná tie dni, keď má človek pocit, že sa mu nič nedarí a že všetko akoby strácalo...