Mierzeja Helska nazývaná aj Poloostrov Hel (ale toto vraj nie je správny termín).
Dĺžka 34 km, šírka 300 m pri pevnine, 150 m v najužšom mieste.
Na konci šírka okolo 3000 m (tu leží prístavné mestečko Hel).
Tieto údaje by možno neboli vôbec zaujímavé,
keby na tomto morskom výbežku nefungoval život tak,
ako kdekoľvek vo vnútrozemí.
A okrem toho,
celým „poloostrovom“ súbežne vedľa seba,
idú pohodlná, dostatočne široká asfaltová cesta a železničná trať.
Domáci nemajú strach z toho,
že v najužšom mieste je vidieť z cesty či železnice, more zľava aj sprava.
To len turista zo stredu Európy sa pýta,
či sa títo ľudia tu, (v objatí mora), neboja bývať.
Lebo, on má strach, či je toto miesto bezpečné.

Tak sa to stáva.
Bojíme sa.
Za druhých (blízkych z rodiny, priateľov...).
Niekedy je to možno dobre,
a niekedy je to celkom zbytočné.
Lebo viac, ako báť sa za druhých je,
keď im dôverujeme (že vedia, čo robia, že situáciu zvládnu...).

Lebo strach oberá o silu.
Ale dôvera posilňuje.
A posilniť seba aj druhého, k tomu treba niekedy celkom málo.

Len mať odvahu dôverovať...

Na trhu

Na prístavnom móle, v pozadí bývalý kostol - dnes Morské múzeum

V Morskom múzeu

Aj obrazy znázorňujúce povolanie prvých učeníkov - rybárov, patria do Morského múzea

A vitríny plné krásnych mušlí

Pohľad z veže bývalého kostola na prístav

P.S.
Prvá fotografia je z internetu, ostatné z môjho fotoaparátu