Prisadla si ku mne v autobuse.
Len tak zboku na mňa chvíľu pozerala,
potom celkom bez zábran povedala:
„Máte pekné okuliare. Aj ja by som také chcela mať“.

Dali sme sa do reči.

Dozvedela som sa, že sa volá Sára a chodí do tretej triedy.
Má troch spolužiakov Matúšov,
zajtra poobede majú plávanie a budú skákať šipky...
a „...môj brat sa bude vydávať", povedala so šťastným úsmevom,
"a ja budem... neviem, ako sa to volá“, priznala neisto.
„Družička?“ spýtala som sa.
„Áno, družička", radostne vydýchla.
"A budem mať krásne zelené šaty
a náhrdelník, čo mi kúpila sestra...“

Vonku za oknom autobusu bol nepríjemný jesenný deň.
Mrholilo.

Dnu pršala radosť.

Dúfam, že to dievčatko ešte niekedy stretnem.

A zase pri nej riadne zmoknem. :)