Spoločenská etiketa platí aj v kostole


Táto brožúrka je súčasťou KN 48/2011.
Na otázky redaktorky KN v nej odpovedá odborníčka na neverbálnu komunikáciu Oľga Škvareninová.
Prvá otázka je jednoduchá:
-Platia pravidlá etikety aj pri vstupe do kostola?-
Aj odpoveď je jednoduchá:
„Človek, ktorý vchádza do kostola a chce sa zúčastniť na slávení svätej omše,
by mal byť čisto, vkusne a aj trochu sviatočne oblečený.
Možno niekto namietne, že vo svojom voľnom čase sa môže obliecť, ako chce.
No nie je účasť na svätej omši slávnostným a radostným trávením voľného času? Nie je to svetlý bod všedného života?
Tomu by potom malo zodpovedať aj oblečenie.“

Už si presne nepamätám, kedy do môjho života vstúpili rifle, ako dieťa som ich ešte nenosila (vtedy ešte neboli také bežné), ale keď som ich začala nosiť (a na tie moje prvé som si vystála šóru v Tuzexe), :) stali sa mojim najobľúbenejším oblečením.
Mala som všetky druhy riflového oblečenia: nohavice, sukne, košeľu, bundu, kabát.
Chodila som v nich všade, teda okrem mimoriadnych príležitostí
(svadby, pohreby...), a okrem nedeľnej svätej omše.
V nedeľu sa u nás doma obliekalo do kostola vždy sviatočné (kostolné) oblečenie.
A tak mi to aj zostalo. Tak som to aj doteraz robila.
V nedeľu do kostola sviatočne a cez týždeň, v čom príde. Aj v rifliach.
Píšem robila. Lebo po prečítaní tejto brožúrky som začala prehodnocovať
svoj postoj k sv. omši aj cez svoje oblečenie.
Ak si teraz niekto povie, že svätá omša nie je o oblečení, tak s tým súhlasím.
Nie je.
Ale súhlasím aj s tým, že sa patrí na ňu primerane obliecť.
A som rada, že mi to práve teraz niekto povedal.

Naozaj, človek sa učí celý život, aby nakoniec odišiel z neho nepoučený. :)

Alebo aspoň v niečom sa nechá poučiť?

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.02.2012 - 07:02
    Štrbinou v ľade, vždy potok svoje túžby žblnká. Hovorí o nich svetu. Kto si to všíma? Kto sa nájde...
  • 03.02.2012 - 08:14
    Človek je často ako loďka na rozbúrenom mori. List vo vetre. Na ceste plnej ľadu stŕpnuté nohy....
  • 02.02.2012 - 22:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 06:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 08:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 17:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 07:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 12:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 22:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 12:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...