Nedávno ma stretol priateľ a pýta sa:
„Nemáš nejaký samizdat?“
„Prečo?“
„Potrebujem pre priateľa – zberateľa, ako darček k narodeninám.“
Rozvinul sa medzi nami rozhovor. Vraj dnes už ľudia zbierajú všetko možné a najnovšou „módou“ je vraj zbieranie samizdatov – kníh alebo časopisov tajne vydávaných počas komunistickej totality. Knihu, ktorú ste vtedy bežne v kníhkupectvách nekúpili, nadšenci tajne na písacom stroji, do ktorého založili desať kopírovacích papierov prepísali, zviazali a opäť tajne distribuovali svojim dobrým priateľom a tí zasa svojim. Samozrejme, nemohol sa prezradiť zdroj – dodávateľ originálu, pisateľ (rozmnožovateľ), ani distribútor. Keď takúto knihu u vás tajná polícia našla, mali ste problém, často aj väzenie.
„Koľko stojí na dnešnom trhu taký samizdat?“ spýtal som sa priateľa.
„Nuž, to je individuálne, pretože záleží na počte strán, či vo vnútri nie je nejaká pečiatka, neobsahuje poznámky písané rukou a podobne. Cena sa môže pohybovať od desať až do sto eur.“
No, nechcel by našinec zarobiť? Len ten samizdat mať.