Potichučky rástli, s rachotom spadli.
Boli hodné obdivu a zároveň životu nebezpečné.

Cencúle.

V ľadovej jaskyni by sme ich opatrne obchádzali,
no na streche trojposchodovej budovy,
sa stali dôvodom k problému,
ako ich odtiaľ dostať dolu.
Lebo ak budeme čakať, kým pôjdu samé,
môže to zle skončiť.

V živote sa vždy nájdu veci,
ktoré sú síce na pohľad pekné,
ale nebezpečné.

Niekedy rastú na strechách domov ako cencúle,
niekedy rastú v nás.

Na cencúle treba zobrať riadnu tyč,
na to, čo rastie v nás treba...

možno čas pôstu,
ktorý máme práve pred sebou.