O daždi a o slove


Tak dlho sme na dážď čakali, a keď prišiel, pokazil nám robotu.

Niekedy sa to stáva aj nám ľuďom.

Niekto na nás dlho čaká,
my prídeme,
a pokazíme mu svojimi rečami náladu.

***

Pred dažďom sa dá veža zakryť,
a robota sa urobí,
keď prestane pršať.

Ale slovo je horšie ako dážď.
Prejde cez uši a dostane sa do srdca.

A tam to potom bolí a bolí...

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 11.10.2010 - 06:14
    Všetko je v prílohe.
  • 08.10.2010 - 06:00
    Medžugorie – pútnické miesto. Niekto tam možno prichádza kvôli zjaveniam. Dúfa, že nejaké zažije....
  • 02.10.2010 - 22:05
    Na stránkach denníka SME som sa dočítal o snahách moslimov postaviť mešitu v Bratislave. Čosi sa vo...
  • 25.09.2010 - 15:52
    Na Svetovej konferencii mladých bol napísaný radikálny dokument, ktorý sa bude predkladať o 3...
  • 24.09.2010 - 12:18
    Naplánovali sme si túru. Žiadna pohodová prechádzka, ale rovno výstup na najvyšší albánsky vrch na...
  • 22.09.2010 - 05:52
    Ako hovorí jeden (vymyslený?) príbeh, medzi dobré rady, ktoré otec dával svojmu synovi, patrí aj...
  • 20.09.2010 - 06:12
    Znedeľnievalo sa. A z problémového zuba mi riadne opuchlo líce. Čo robiť? Vydrží to do pondelka? A...
  • 17.09.2010 - 07:35
    Z dovolenky si spravidla niečo donesieme. Asi najčastejšie sú to fotografie z miest, ktoré sme...
  • 16.09.2010 - 23:45
    Neviem, či som skvelým otcom. Ale určite viem, že mám skvelého otca. V prvom rade nebeského, potom...
  • 14.09.2010 - 07:10
    Lebo... keby bolo biele, nevideli by sme, ako sa na ňom pasú baránky. Keby bolo žlté, nevideli by...