Ako je to s našou vežou (pokračovanie)

Ako je to s našou vežou?

Tak toto je jej konečná podoba.
Už navždy.
Teda,
kým ju nezmôže čas alebo nedajbože niečo horšie.
Je to paráda.
Nie?

No je to len kostolná veža.
Drevo a plech.

Ale keby tak človek chcel,
a dovolil by Bohu siahnuť na tú svoju vežu,

to by bola ešte len paráda...

Navždy!

P.S
Niektoré mená tých, ktorí tak urobili a dali Bohu „voľnú ruku“ sú napísané
v JKS strana 162-165.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 12.03.2014 - 20:20
    V posledných dňoch ma zaráža koľko kresťanov, o ktorých by som si to ani nepomyslel, chce voliť...
  • 11.03.2014 - 23:12
    Animácia nie je celkom uhladená, pretože bola robená narýchlo, aby ju bolo možné zverejniť ešte...
  • 10.03.2014 - 07:10
    Zľahka sa pohojdáva vo vetre. Zdá sa, že je bez začiatku a bez konca... *** Jar prichádza v speve...
  • 07.03.2014 - 20:31
    Začiatkom týždňa, keď som prechádzal cez Zvolen, som zaregistroval zaujímavý billboard. Je to...
  • 03.03.2014 - 18:59
  • 03.03.2014 - 10:06
    ŠTRNÁSTY MAREC 2014 . „Tiso je však tu – ten neodišiel. Stojí tu medzi vami, lebo vždy je váš.“ (...
  • 02.03.2014 - 09:32
    Cau, mam rada vrabceky, tak som sa zahlbila do cetby Vrabcekovho vitazstva. Je to krasna kniha pre...
  • 26.02.2014 - 07:07
    Plecniačiky, ruksaky, batohy. Súčasť našich životov. Plecniačik na chrbte a v ňom obľúbené hračky...
  • 21.02.2014 - 06:53
    Keď sa u nás vo februári nebelie sneh, zabeleli sa aspoň snežienky. *** Život je zázrak....
  • 18.02.2014 - 07:49
    Ponáhľala som sa. Do odchodu autobusu zostávalo 35 minút a ja som mala naplánované vybaviť ešte...