Ako je to s našou vežou (pokračovanie)

Ako je to s našou vežou?

Tak toto je jej konečná podoba.
Už navždy.
Teda,
kým ju nezmôže čas alebo nedajbože niečo horšie.
Je to paráda.
Nie?

No je to len kostolná veža.
Drevo a plech.

Ale keby tak človek chcel,
a dovolil by Bohu siahnuť na tú svoju vežu,

to by bola ešte len paráda...

Navždy!

P.S
Niektoré mená tých, ktorí tak urobili a dali Bohu „voľnú ruku“ sú napísané
v JKS strana 162-165.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 24.11.2012 - 23:08
    Viac sa dočítate tu.
  • 21.11.2012 - 07:08
    November a hmla patria k sebe. Ale hmla nie je príjemná. Je zneisťujúca. Nevieme, čo nás v nej...
  • 19.11.2012 - 07:27
    „S Máriou cestou viery.“ (heslo 29. Celopoľskej púte železničiarov Jasná Hora 17.-18.11. 2012)
  • 14.11.2012 - 07:13
    Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny...
  • 13.11.2012 - 06:53
    Jeseň je veľkorysá, ale vlastne je aj krutá. Ponúka pestré farby, ale vyberá aj daň. Každý list,...
  • 08.11.2012 - 06:45
    Aj cez čisté sklo nemusíme nič vidieť. Ak sa pozeráme len na svoj odraz v ňom. Aj vo svojom...
  • 05.11.2012 - 06:55
    , V jesenné dni, keď má slnko asi „náhradné voľno za leto“, možno si myslia niektoré stromy, že...
  • 03.11.2012 - 10:12
    „nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky“ Ž 145, 12 Drahá čitateľka, drahý čitateľ,
  • 31.10.2012 - 07:06
    Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je...
  • 29.10.2012 - 06:55
    Keď príde čas chryzantém, akoby sme naraz trochu zmúdreli. Spomenieme si na miesta, kde nájdeme...