Dnes ráno mi došlo...

Na zastávke autobusu sa objavil celkom potichu,
so srsťou vlhkou od rannej rosy.
Placho "zapózoval" pred fotoaparátom, párkrát ma pomaly obišiel...

Čo tu takto zavčasu robí?
Či vari našiel dieru v plote a teraz nevie, kde tá diera bola?
Alebo si len tak „z dlhej chvíle“ vybehol a presne vie, kam sa bude môcť vrátiť?
Zo smutného pohľadu jeho očí sa nedalo nič vyčítať.

Bol na ulici sám.
Bez pána.
Bez mena.

***

Niekedy človek povie, že „sa cíti pod psa“.

Dnes ráno mi došlo, čo tento pocit vlastne znamená.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu