Niekedy príde chvíľa (či vždy je tu?), že sa musíme rozhodnúť.
Čo povedať, čo urobiť, kadiaľ ísť...
Priamo či okľukou?
(Ešte aj pri obyčajnej vychádzke na kopec sa treba rozhodovať.)

Ale ak vieme, kam smerujeme, čo chceme dosiahnuť,
ale hlavne s kým kráčame,
nie je problém rozhodnúť sa .

„Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará.“ (Ž 37,5)
radí dnes žalmista.

Čo tak skúsiť žiť podľa tejto rady? :)