,,Hovoríš,že ma miluješ,a stále sedíš so založenými rukami?
Ješ,piješ,pohodlne si čítaš slová,ktoré som povedal ja.
Plačeš pri spomienke,že som bol ukrižovaný.Potom vstaneš a ideš do postele,aby si si pospal."

Prudko som vstal a hodil som sa k jeho nohám a zvolal som:,,Odpusť mi,Pane,odpusť!Rozkáž a ja poslúchnem."

,,Vezmi si svoju palicu," povedal mi Kristus, ,,a vykroč hľadať ľudí.Neboj sa porozprávať sa s nimi.Choď a povedz im,že som hladný,že klopem na dvere,vystieram ruku a volám:Kresťania,buďte milosrdní!

Vystieram ruku a volám,buďte milosrdní." (N.Kazantzakis)

Nie je to tak trochu aj o Tebe,o mne? O nás všetkých?Nezabúdajme raz nebudeme súdení len z toho,čo sme urobili,z toho čo sme povedali,z toho koľko sme nenávideli...Ale budeme súdení aj z toho,čo sme mali urobiť a neurobili sme,čo sme mali povedať a nepovedali sme,kedy sme mali milovať a nemilovali sme...Preto nie je najdôležitejšie kde teraz si,čo robíš,ako sa sa cítiš,najdôležitejšie je do akej miery dovolíš milosrdenstvu preniknúť Tvoje srdce,srdce,ktoré je schopné milovať,milovať praktickou Láskou Ježiša Krista...