Prešlo pár minút a všetko bolo inak.
Obloha sa zatiahla ťažkými, mokrými závesmi
a na zem začali padať veľké kvapky vody.
Najprv len jedna za druhou,
ale potom akoby sa pochytali za ruky
a padali v hustých zástupoch.
Riadne lialo.

V takýchto chvíľach je neprehliadnuteľné,
ako človek a príroda spolu súvisia.
Očividne majú rovnaké „prežívanie“. :)

Veď aj v živote človeka sa za krátky okamih všetko môže zmeniť.
Zatiahne sa ...
Ale aj vyčasí .

***

Na zemi to mohlo byť všetko inak.
No nie je.
Práve naopak.
Každý z nás má možnosť listovať v tej najväčšej knihe kníh,
ktorej hovoríme príroda.
Listovať a čítať.

A poučiť sa.

Aj o tom,
že život je často o mrakoch.

Ale nielen o nich.