Na mojej „výveske“ toho nie je veľa.
Je tam jeden „oznam“ pre moju ustráchanú dušu,
jeden pre moju melancholickú dušu
a jeden – pragmatický.
Sú to také oznamy pre život.
Poznám ich už naspamäť, no sú chvíle, keď si ich čítam,
akoby som ich videla prvýkrát. :)
Prečo to tak v živote chodí?
Písať, čítať, počítať... sa človek raz naučí
a zvyčajne sa to už nemusí učiť znovu.
Ale nebáť sa, nedať sa znechutiť,
vytrvať v dobrom... to sa učí nanovo každý deň.
Prečo niečo zvládne „ľavou zadnou“,
a s niečím sa trápi celý život?
Poznať tak na to odpoveď...!
Hm...
Ale ak na všetko budem poznať odpoveď,
čo potom budem mať na „výveske“? :)

P.S.
Oznamy na mojej výveske:

Viem, že Boh mi nedá nič, čo by som nedokázala zvládnuť,
len sa modlím, aby mi toľko nedôveroval.
Matka Tereza

Šťastný človek je ten, ktorý má viacej snov, ako je realita schopná zničiť.
E.M. Remarque

Jediné miesto kde je úspech (success) skôr ako práca (work) je v slovníku.
Tim Hawkins