Keď jeseň už naplno preberá svoju vládu,
keď ranné hmly a popoludňajšie šero hovoria,
že je už koniec všetkým teplým a jasným dňom...
v zabudnutom kúte dvora vykvitla fialka.
Nečakane a nerozvážne.
Dala sa nachytať babiemu letu.
Možno aj trochu odolávala, no... nakoniec podľahla.
Ale babie leto si zrazu zbalilo kufre
a minimálne na rok odcestovalo, nevedno kam.
A fialka?
Skláňa hlávku a rozmýšľa, čo to vlastne urobila.

***

Stáva sa to.
Dáme sa nachytať.
Kvety, kríky, stromy... na pár teplých dní a nocí.
A ľudia?
Asi každý má svoj zoznam neistých príležitostí, vecí, vzťahov...
na ktoré „naletel“.

Tak nám treba (občas) skloniť hlavu a rozmýšľať...

Ak to ešte vôbec vieme.