Ponáhľala som sa.
Do odchodu autobusu zostávalo 35 minút a ja som mala naplánované
vybaviť ešte veľa vecí.
Ale tento pohľad ma zastavil.
V zlomku sekundy som prehodnotila situáciu.
Môžem tu stratiť niekoľko minút?
Hneď som si aj dala odpoveď.
Môžem.
A fotoaparát bol v akcii... :)

***

Niekedy človek potrebuje hodiny, dni a možno aj roky, kým sa pre niečo rozhodne.
A predsa sa stane, že nakoniec ho to rozhodnutie mrzí.
Inokedy stačí okamih a rozhodnutie je na svete.
A netreba ho ľutovať.

Škoda len, že tie okamihy sú taký „nedostatkový tovar“... :)

P.S.
Kremnica 17.2.2014 – krásne modrá obloha, Kostol sv. Kataríny
a zvyšky snehu po snowboard a freeski show na Štefánikovom námestí.