Z truhlice pokladov V.

„Pamätaj na túto jasnú skutočnosť evanjelia:
Ty druhých vedieš ku Kristovi predovšetkým svojím životom.“ (brat Roger z Taizé)          
 
 
***
 
 
Pod lieskou v kúte záhrady rastú lesné jahody.
Veľkosťou nemajú šancu súťažiť s vyšľachtenými odrodami, ktoré ľudia pestujú
na udržiavaných záhonoch, alebo kupujú za niekoľko eur na trhu
či v hypermarketoch.
Ale napriek tomu vždy zabodujú.
Chutia totiž ozajstnou jahodovou chuťou, na ktorú veľkí nezabúdajú
a malí ju vedia oceniť. 
 
 ***
 
Aj s nami kresťanmi je to ako s jahodami. :)
 
„Bodujú“ len tí, ktorí chutia.
 
Tak ozajstne.

Kristom.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 03.09.2011 - 10:45
    „Kresťania sú ako hnoj: ak ho porozhadzujete po poli, bude vďaka nemu všetko lepšie rásť, ak ho...
  • 02.09.2011 - 20:37
    Poznáte to. Rady od nevidím do nepočujem, od pondelka až po dvere spovednice. Novokňaz by sa možno...
  • 29.08.2011 - 21:06
    Pozývam. A dávam vám týždeň na premyslenie, či sa pridáte v modlitbe k našej novobanskej komunite...
  • 28.08.2011 - 14:17
  • 27.08.2011 - 21:17
    Nervy! Tretíkrát zničení ako frontoví vojaci, tretíkrát páchnuci ako stádo tibetských kôz,...
  • 27.08.2011 - 19:21
    Venované všetkým, ktorým som povedala, že raz do týždňa niečo napíšem... A nenapísala som. Nazvať...
  • 27.08.2011 - 10:59
    V nedeľu, má byť možnosť pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život. Mnohí dokážu...
  • 26.08.2011 - 09:08
    Teda aspoň u nás na sídlisku sa to k tomuto ideálu až nebezpečne približuje.
  • 20.08.2011 - 21:47
    Bol to taký obyčajný narodeninový deň. Ja som oslávil tie svoje a niekto sa narodil. Druhýkrát.
  • 19.08.2011 - 18:13
    Asi každý z nás pozná tie dni, keď má človek pocit, že sa mu nič nedarí a že všetko akoby strácalo...