Z homílie pápeža Františka v Santa Cruz v Bolívii

...Som pohnutý, keď vidím veľa matiek s deťmi na pleciach. Ako to robia aj mnohé z vás. Nesú na sebe život, budúcnosť svojho ľudu. Nesú dôvody svojej radosti a nádeje. Nesú požehnanie zeme v podobe ovocia. Nesú prácu vykonanú svojimi rukami. Rukami, ktoré utvárali prítomnosť a budú vytvárať výhľady do budúcnosti. Na svojich pleciach však nesú aj sklamania, smútok a horkosť, nespravodlivosť, ktorá ako sa zdá, nemá konca, a jazvy po nenaplnenej spravodlivosti. Nesú na sebe radosti a bolesti svojej zeme. Vy v sebe nesiete pamäť vášho ľudu. Pretože národy majú svoju pamäť, pamäť, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu, národy majú pamäť napredujúc na ceste.

Nejeden raz zakusujeme námahu tejto cesty. A nemálo krát nám chýbajú sily, aby sme nádej udržali živú. Koľkokrát prežívame situácie, ktoré chcú uspať našu pamäť a tak sa oslabuje nádej a postupne strácajú motívy k radosti. Tak sa nás začína zmocňovať smútok, ktorý sa stáva individualistickým, spôsobuje stratu pamäti, že sme milovaným ľudom, vyvoleným ľudom. Táto strata spôsobuje rozklad, spôsobuje, že sa uzatvárame pred druhými, osobitne pred najchudobnejšími.

Môže sa nám stať to, čo sa stalo apoštolom, keď videli to množstvo ľudí, čo tam boli. Požiadali Ježiša, aby ich rozpustil, aby ich poslal domov, pretože nebolo možné dať sa najesť všetkým týmto ľuďom. Zoči-voči toľkým situáciám hladu vo svete môžeme povedať: „Prepáčte, nesedia nám účty, nevychádza nám to.“ Je nemožné čeliť týmto situáciám, a tak nám beznádej ovládne naše srdce.

V srdci plnom beznádeje sa ľahko stane, že priestor zaberie logika, ktorá sa snaží presadiť v celom dnešnom svete. Logika, ktorá chce premeniť všetko na predmet výmeny, všetko na predmet konzumu, o všetkom sa dá zjednávať. Logika, ktorá chce nechať miesto iba niekoľkým a vyhodí všetkých ostatných, ktorí neprodukujú, ktorí nie sú považovaní za schopných a hodných, pretože na pohľad „nám neprispievajú k našim účtom“. A  Ježiš nám opätovne hovorí: „Nie je nutné vylúčiť ich, nie je nevyhnutné, aby odišli, vy im dajte jesť“...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.02.2012 - 06:02
    Štrbinou v ľade, vždy potok svoje túžby žblnká. Hovorí o nich svetu. Kto si to všíma? Kto sa nájde...
  • 03.02.2012 - 07:14
    Človek je často ako loďka na rozbúrenom mori. List vo vetre. Na ceste plnej ľadu stŕpnuté nohy....
  • 02.02.2012 - 21:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 05:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 07:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 16:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 06:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 11:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 21:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 11:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...